1. Začala som si robiť autoškolu. Už niekedy v júni a popravde sama neviem, kedy a či ju vôbec dokončím. Skúšky mám až niekedy v polovici októbra. Odkedy šoférujem, viditeľne sa mi zlepšila orientácia v meste. Taktiež aj môj pud sebazáchovy.
2. Brigádovala som. V júli som na týždeň zastupovala môjho brata v hip-hop šope, od deviatej do šiestej. Naučila som sa križovatky, prečítala Borisa Filana, obsluhovala pokladňu, pozrela všetky časti Sex and the city a počas obednej prestávky som to robila v kabínke. Samozrejme, že s Erikom, nie s náhodným zákazníkom. Zistila som, že aj hiphoperi sú ľudia. Len nosia veci o 10 čísel väčšie ako bežní smrteľníci.
V auguste som sa dala ukecať na spoluprácu s charitatívnou organizáciou. Vydržala som to presne tri dni, nedostala som ani korunu a vetu "Dobrý deň, neprispeli by ste na pomoc deťom zo sociálne slabších rodín na vzdelanie?" si zapamätám do konca života.
3. Pozval ma na svoje promócie. Oprášila som šaty zo stužkovej, dala som si mamin rúž a snažila sa vyzerať k svetu. Budúci bakalári mali na sebe taláre a tie smiešne čiapočky, ktoré nosia americkí vysokoškoláci. Hoci som nebola z toho taká unesená ako všetky mamičky v sále, i tak to bol pre mňa silný zážitok.
4. Bola som na akcii, kde bolo cez sto gulášov. Varili starí, mladí, hasiči, policajti, ľudia z mesta i chlapi z dediny. Milujem akcie, na ktorých sa podáva guláš a pečená klobáska.
5. Spala som pod stanom. Bola to super stanovačka. Žili sme prevažne na vifonkách a instantnom Kung-Pao. V noci som mala na sebe dve mikiny, vetrovku, dvojo ponožiek a stále mi bola zima. Škandinávia? Nie, ATC Oravice. Mimochodom-nie je nič horšie ako paštékové prdy v uzavretom priestore.
6. Turiec bol pod vodou. Niečo, čo som pokladala za absolútny nonsens, bolo zrazu na TA3: zaplavené domy, pivnice, ihriská, vyplašené decká na FB z postihnutých obcí. My v centre Martina sme z toho mali atrakciu. Z vody mali najväčšiu radosť deti. Vo vytopenom Kauflande predávali dyne za 17 centov. Ľudia to fotili, natáčali a komentovali slovami "toto tu ešte nebolo". Veru. Toto to ešte určite nebolo.
7. Absolvovala som kurz prvej pomoci. Zistila som, že neviem dýchať a že namiesto masáže srdca ľuďom lámem rebrá. Tej figuríne to však bolo očividne jedno.
8. Milujem turistiku. Tak, ako som pred rokom podľahla FB, som niekedy v lete povedala svoje áno Veľkej Fatre a Západným Tatrám. Turistika je novodobá kalvária so sardinkami, vreckovým nožíkom a trekingáčmi na nohách, ale ten výhľad stojí za to.
Blog
9 komentov k blogu
1
elwinko
31. 8.augusta 2010 12:59
Mala si to pestré.
5
dávam ti jednu osobnú bonusovú hviezdičku navyše za spomenutie leňošenia v hojdacej sieti, ách
a tá druhá fotka
a tá druhá fotka
7
tiež by som hneď jednu brala, len neviem, kam by som ju asi tak dala (ach) aspoň snívať môžeme
Napíš svoj komentár
- 1 Hovado: Zvláštnosti slovenskej poľovačky s Maďarom
- 2 Mixelle: Milan a Zuzana alebo ako som sa stala strážcom tajomstva
- 3 Dezolat: Teal a jeho sen o písaní
- 4 Hovado: Opäť som späť
- 5 Mixelle: Agáta
- 6 Tomasveres: Moje prvé ( ne ) vysnívané auto
- 7 Hovado: Spomienky
- 8 Hovado: Každé bláznovstvo, 3 dni trvá
- 9 Hovado: Psychoterapia
- 10 Robinson444: Anatole France
- BIRDZ
- Whatsername8
- Blog
- Leto ’10