Moje lásky, 12.časť

Volal sa Andrej. Nato, že sme si vymenili nejaké tri úbohé listy, som o ňom vedela v podstate dosť. Teda niežeby sa bol nejako extrémne rozpisoval. V úvode sa mi predstavil, priložil svoju fotografiu, spomenul mesto, z ktorého pochádza, školu, kde študoval a všetky tie nudné fakty, ktoré väčšina ľudí pokladá za neviem ako veľmi dôležité. Akoby nebolo jedno, či je jeho matka inžinierka alebo ekonómka.

V druhom liste bol už o niečo menej formálnejší. Napísal mi o svojich záľubách, hudbe, plánoch do budúcnosti a podobne. Nezabudol pripísať svoju obľúbenú farbu, jedlo a znamenie vo zverokruhu. Napriek tomu, že sa snažil ukázať, aký je on hrozne v pohode chlap, ma nejako nepresvedčil. Akoby ten list písal podľa nejakej šablóny alebo čo. Chvíľu som mala dokonca pocit, že je to jeden z tých magorov, ktorí vám do ruky strčia dotazník, vy ho vyplníte a potom sa vás snažia presvedčiť, ako vás oni dokonale poznajú. Viete, otázky typu váš obľúbený film, kniha, spevák a tak. Za váš premárnený čas vás potom odmenia perom, kľúčenkou alebo inou reklamnou sprostosťou, ktorú si môžete zavesiť napríklad do vášho auta.

V treťom, poslednom liste navrhol stretnutie. Vraj som jeho spriaznená duša a podobné reči, ktoré vedú citoví mrzáci. A ja som to prijala. Teda niežeby ma bol nejako extrémne zaujal alebo tak. Skôr sa mi páčilo, že som ho zaujala ja. Psychológ by povedal, že je to krásny príklad emocionálnej závislosti. Ja som si však povedala, že lepší vrabec v hrsti ako holub na streche. A okrem toho sa už liečim.

Mali sme sa stretnúť v sobotu večer v jednej kaviarni. Kaviarne som odjakživa nenávidela. Na môj vkus tam bolo až príliš veľa nôh v obtiahnutých pančuchách a dôležitých chlapíkov v kravatách, ktorí nemali na práci nič lepšie ako od rána do večera čítať noviny. Pravdepodobne prílohu pre biznismenov. Aby sa s tými svojimi akciami nepoondiali.

Ako správna žena som meškala. Teda vlastne nemeškala, ale chcela som meškať. Musela som meškať, pretože to odo mňa všetky ženy očakávali. Myslím, že som dokonca prišla o polhodinu skôr. Zabehla som si teda ešte do kníhkupectva, drogérie a potravín. Pozrela som sa na hodinky. Meškala som len päť minút, tak som sa ešte raz prešla po námestí. Nakŕmila som holuby a vyplnila akúsi debilnú anketu. Už som meškala štvrťhodinu, a tak som sa teda pobrala za Andrejom. Na dnes by tej dôležitosti a trapošeniu s meškaním aj stačilo.

 Vymyslený príbeh

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu