NešťastnáNáhoda

Meškajú mi krámy. Sú to zatiaľ len posraté dva dni, ale ja sa obávam, že z dvoch dní budú napokon dni tri, päť, týždeň, až sa napokon dopracujeme k nejakému siedmemu mesiacu, kedy sa mi predčasne narodí nedonosený mutant so štyrmi rukami a dvanástimi očami, o hmotnosti menšej ako dva kilogramy, a bude sa volať NešťastnáNáhoda. Neviem síce, či je také meno uvedené v kalendári a dokonca ani netuším, či je to meno mužského alebo ženského rodu. V každom prípade bude presne vystihovať situáciu, za akej sa moje, teda prepáčte-naše dieťa narodilo.

To meno sa mi mimochodom celkom páči, hoci je na môj vkus trošku zdĺhavé. Skúste si to predstaviť: „NešťastnáNáhoda k tabuli! Čože, NešťastnáNáhoda? Ty zase nič nevieš? Bodaj by si sa nikdy nenarodil(a)! ! “ A keď nebude NešťastnáNáhoda poslúchať, budeme ju volať PosralSiMiŽivot.

Takýchto NešťastnýchNáhod je však na svete veľa. Volajú sa Erik, Lukáš, Peter, Pavol, Karol, Emil, Viera, Simona, Silvia, Jana, Zuzana a podobne. Bránia nám zmaturovať, študovať na vysokej škole či pracovať ako letuška pre slovenské aerolínie. Nútia nás vstávať každú hodinu z postele, variť sunar a vymieňať plienky. Kvôli nim sa hádame s rodičmi, poberáme smiešnu sumu od štátu a staré mamy o nás rozchyrujú, že sme obyčajné cundry a toto sa vraj slušným dievčatám nestáva.

Už som z toho všetkého vážne na prášky. Viem, že šanca otehotnieť s prezervatívom je asi tak 1:1 000 000, ale čo keď som tá šanca práve ja? ? ? Možno som len príliš paranoidná, zodpovedná, ustráchaná, typicky dievčenská. Môj zdravý rozum mi hovorí, že preboha dievča ukľudni sa, mysli na niečo iné, tak ti to mešká, no a čo, to ešte neznamená, že si v tom. Však ste mali gumu a nič mu neušlo, navyše si bola v tých dňoch neplodná, v kuse nosíš tie nezdravé bedrové nohavice a okrem toho si brala antibiotiká, aj to môže byť príčinou tvojho meškania. No skúste to povedať môjmu, nazvime ho- „vnútornému orgánu pre mimoriadnu zodpovednosť“, ktorý aj keby mal v sebe 20 vnútromaternicových teliesok, bral antikoncepciu a čierne na bielom by mal napísané, že som neplodná, by sa ho spýtal: „A nedáš si radšej gumu, zlatko? “

Skúšala som sa upokojiť, ale nejde to. Nepomáha čokoláda, Simpsonovci, očisťovacia kúra celého tela a dokonca ani Ulejdeň. Každú polhodinu si kontrolujem nohavičky, či som to náhodou nedostala. Asi dve minúty som myslela na to, čo by mi tak baby mohli napísať do pamätníčka-„Si skvelá baba“ alebo- „Je s tebou fakticky sranda“, prípadne to, čo mi vždy hovorí Peťa-„Dáš mi autogram, keď napíšeš nejakú knihu? “ A zrazu sa mi pred ksichtom objavil trblietavý nápis, z ktorého sa mi takmer zatočila hlava- „Bude to dievčatko, alebo chlapček? “

Včera som dokonca pod vplyvom halucinácie vymyslela fantastickú poviedku na túto tému: Sedemnásťročnému dievčaťu meškala týždeň menštruácia a tak sa rozhodla, že sa spolu so svojou najlepšou kamarátkou vyberie za gynekologičkou, aby zistila, čo je vo veci. Tá jej oznámi, že je tehotná. Hlavná hrdinka si chce na upokojenie pred klinikou zapáliť, ale najlepšia kamarátka jej povie: „Si normálna? Však to dieťa môžeš zabiť! ! “ Keďže je hlavná hrdinka z dedinského prostredia a nechce, aby jej rodina ostala v hanbe, rozhodne sa, že utečie z domu. Dostáva sa do susedného Česka, kde porodí svoju dcérku a dlhé roky sa prebíja životom. Po pätnástich rokoch sa hlavná hrdinka stretáva so svojou rodinou, ktorá si myslela, že je už dávno mŕtva. Príbeh sa končí happyendom na záhrade, keď sa všetkých dvanásť detí smeje a popíja ovocnú limonádu. (Len dúfam, že mi to Freewriter neukradne.)

Už vidím ten uštipačný komentár od istej nemenovanej, ktorá aktívne bojuje vo fórach proti sexujúcej mládeži. Isto mi napíše niečo v zmysle „Tak ti treba, nemala si sexovať“ alebo „Preboha deti nesexujte, keď to neviete! “ A možno na tom niečo bude. Stojí mi to za tieto nervy?

 Je to možné?

10 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu