Neznášam nedele

...pretože po nedeli nasleduje pondelok. Kebyže aspoň trápny utorok, neutrálna streda, nudný štvrtok, pohodový piatok alebo rodinná sobota. Hlavne nie ten blbý pondelok, ktorý končí požiarom, rozvodom, inváziou mimozemšťanov, prehltnutím lega alebo inou živelnou pohromou. Viete ako spoznáte, že sa blíži pondelok? Jednoducho. Stačí pozorne sledovať predpoveď počasia. Tlak vzduchu prudko stúpa, zo severu k nám postupuje studený front, biopredpoveď hlási štvorku, čo je brutálne veľká záťaž a ani tá rosnička sa už neusmieva. Asi aj ona má už toho dosť.

Hlavnou predzvesťou pondelka je však nedeľa. Je to posratých 24 hodín, počas ktorých si chcete ráno na markíze pozrieť Step by step, naučiť sa tri maturitné zadania, oholiť nohy, umyť si vlasy a ostrihať nechty, prípadne povytláčať vyrážky. Samozrejme že nič nestíhate. A viete prečo? No lebo zajtra je predsa pondelok.

Vedecky a experimentálne bolo dokázané, že pondelok trvá presne 52 hodín, 24 minút a 32 sekúnd. Prípadne aj viac, pretože čas je relatívny pojem. Je to deň Blbec, kedy školopovinní zaspávajú do školy, pracanti meškajú do práce, ženám sa lámu nechty a mužom párajú kravaty. Na matike sa dospáva opica, na slovenčine v esemeske ďakuje frajerovi za nádherný víkend a na angličtinu sa pre istotu radšej nejde, pretože je pondelok a to skúšanie by nemuselo dopadnúť najlepšie. Najviac leteckých nešťastí pripadne práve na pondelok a v kategórii o Najnenávidenejší deň v týždni sa porota zhodla jednohlasne...pondelok. Vpravo je vľavo, biela je čierna, tričko má vpredu ceduľku a keď sa povie desať, je to v skutočnosti dvadsať. Všetko je naopak, pretože je pondelok. Všetko je na piču, všetko, všetko.

Keby tak niekto zrušil pondelky a existovali len piatky vo vieche. Okamihy strávené s priateľmi pri fľaši, frajerom pri sviečkach, starkou pri pletení a mamou pri varení. Budík by nezvonil, moja kožná neordinovala, ceny benzínu neklesli, tlač neinformovala, baby sa neoblievali a prišli by sme o jednu časť Paneláku. Keby bolo keby...

Lenže keby bolo keby, z pondelka by sa stal utorok. A ak nie utorok, padlo by to na stredu. Odjakživa to tak bolo. Obľúbení, ktorým sa všetci pchajú do zadku a nenávidení, ktorí sú šikanovaní, zatracovaní a ponižovaní. Tí, ktorí môžu za to, že hrozno zdraželo, že sme nespravili autoškolu, že sme stratili občianku a podobne. Za všetko môže pondelok.

Normálne mi je toho pondelka ľúto. Ja byť pondelkom, tak sa asi zastrelím. No fakticky. Prípadne by som emigrovala do zahraničia. Presťahovala by som sa do Anglicka, zmenila si pohlavie a meno na Monday a začala nový život. Prepáčte, vlastne začal. A namiesto mňa by to schytal Sunday. Lebo vždy to niekto schytá. U nás to žiaľ schytal pondelok, nič sa nedá robiť. Prajem úspešné vykročenie do nového týždňa, vážení. (Už nech je ten piatok, lebo ma porazí...)

 Záchod

24 0 0 0 0

Komentuj

11 komentov k blogu