Plamene

Bežala.
-Musím sa skryť! – znelo jej v hlave – Kde však?! –
Túto štvrť vôbec nepoznala. V živote tu nebola. Ôsmačke zo základnej školy sa nepatrilo chodiť do tejto časti mesta. Aj matka jej to prísne zakázala. Vraj tu žijú bezdomovci, úchyláci, a iné individuá.
„Já tě dostanu!“
Dievča v riflových nohaviciach a šušťákovej bunde zozbieralo posledné zvyšky síl a rýchlo zabočilo do inej, no rovnako tmavej, špinavej a smradľavej bočnej uličky.
Dlhé svetlohnedé vlasy za ňou viali a po hladučkých lícach jej z modrých očí stekali slzy. Slepá ulička! Znova sa rozvzlykala a chcela sa schovať za preplnený kontajner, no úder do zátylku ju katapultoval na zem a prudký výbuch bolesti uvoľnil vedomie od tela.
* * * * *
Tupá bolesť na zátylku a odporná pachuť potu a nejakej tkaniny v ústach ju donútila otvoriť oči. Na krku ucítila horúci dych a cudzie ruky jej zväzovali zápästia lepiacou páskou a tlačili ich na chrbát.
Keď si bol istý, že rukami už nepohne otočil sa ku nej a odhalil svoju „tvár“. Zmes rán, jaziev, podliatin a nejakej odpudzujúcej vyrážky na ktorej trónili dve čierne oči a ako jedna veľká vodorovná jazva vyzerali ústa bez pier. Dlhé čierne vlasy, zlepené do chuchvalcov mu padali na ramená a chrbát. Stará potrhaná čierna bunda z neidentifikovateľného materiálu a špinavé riflové nohavice tvoriace jeho oblečenie bolo cítiť potom, močom a alkoholom.
Jeho vzhľad ju teraz vonkoncom nezaujímal, nakoľko cez bundu cítila jeho chtivé a nedočkavé prsty prechádzajúce po jej tele. Mrazivý dotyk studených rúk na pokožke bruška upozorňoval, že úchylák prekonal už aj šaty. Pomaly, akoby si to užíval, pokračoval smerom k ešte len náznakom pŕs. Zároveň jej nedočkavo a nešetrne rozopínal nohavice. Cítila ako sa mu trasú ruky.
Skutočne kričať začala, až keď ucítila studené prsty v nohavičkách. Tento výkrik sa však predral aj cez tkaninu v jej ústach...
...Noc sa zmenila na deň...
...Ešte stále bola opretá o studenú a drsnú stenu, a iba vďaka tomu ešte nespadla na tvár. Necítila však už žiadne dotyky ani smradľavý dych človeka, ktorý sa ju pokúsil znásilniť. Cítila iba príjemné teplo a počula cudzie vzlyky. Z posledných síl zdvihla hlavu a otvorila oči. Zahliadla iba násilníka schúleného medzi dvoma smetiakmi a postavu planúcu modrým plameňom.
„Zabiť ho? Moja pa...“ dievčinin vedomie však vyhlásilo štrajk a ona sa zosunula k zemi.
* * * * *
„Lucka. Vstávaj. Treba upratať. Už je skoro obed.“ hlas matky ju zobudil.
Posadila sa a pretrela si oči. Potom sa zamračila a rozhliadla sa okolo seba.
-Ako som sa dostala domov? Vôbec si to nepamätám. Po nákupoch som sa rozišla s kamarátkami, ale vôbec si nepamätám ako a kedy som došla domov...- z rozmýšľania ju vytrhol hlas reportérky sobotných doobedných bleskových správ:
„V bočnej uličke za nočným podnikom Black Cat objavil čašník nastupujúci na smenu popálenú mŕtvolu asi štyridsať ročného muža. Zaujímavým na tomto tele je však skutočnosť, že muž má vypálené oči a ehm“ neodpustila si reportérka „ pohlavné orgány, bez poškodenia okolitého tkaniva...“ Televízia stíchla.
„Takéto kraviny nemienim pozerať!“ z obývačky sa ozval otec, „A vraj dôležité správy!“
Stále sedela na posteli. Rukami zvierala boky matraca a plakala...
Teraz už veľmi dobre vedela čo presne sa tej noci stalo a nikdy na to už nebude môcť zabudnúť...

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu