Ľadový mesiac sa díva na cerveno planúci les pod sebou a samoľúbo sa usmieval. Tak ako to stvoril tak to nechal zničiť.
Praskavé zvuky sa mu nesú pod nosom a on sa len smeje, dobreže sa nezadusí smiechom. Ó áno, takto to chcel, tato to plánoval.
Popri tom si vak neuvedomil čo ešte spôsobil.
Čo týmto požiarom zničil, koľko duší roztrhala koľkím ublížil.
Nie to mu nedojde.
On len sleduje ten požiar.
Hlasno ničiaci všetko čo mu príde pod ruku, nezastaviteľný, pretože jediný element ktorý by ho mohol zastaviť sa minul v ľudských slzách.
V pľuvancoch a nadávkach.
V tom a mnohom ďalšom.
A nemôže uhasiť tú spúšť.
Nemôže pomôcť. A mesiac sa teší. Sleduje to a nie je nikoho kto by zastavil tú škodoradosť.
Nie je slnka ktoré by ho nahradilo a ukázalo všetkým, že majú prísť pomôcť.
Nie.
Slnko si musí počkať.
Záchod
Komentuj
Komenty k blogu
1
kaira07
11. 1.januára 2009 16:23
prečo si to dala do záchodu? ved je to neskutočne kráásne
Napíš svoj komentár