Pokus cislo dva. Lebo ked sa clovek velmi tesi a chce sa podelit o svoje stastie aj tak to vyznie depresivne.
Sedim. Pocuvam svoje prsty klepotat o stol. Cakam cakam pri velkom prestretom stole a cakam ci sa zjavi ci pride alebo budem tu sama so sebou svojim tienom a vsetkym co mam na srdci.
Jeden a pol roka. To je dovod na oslavu. Pred rokom to bolo pol roka. Pametam si na to. Pametam? ako sme to oslavili? Ved sme nemohli byt spolu.Vzdialenost. Zakerna a hnusna.
Ale teraz.
Uz sme vyrastli uz sme velki. O jeden a pol rok starsi a mudrejsi. Po skuskovom, po prvom rocniku, druhaci na vyske.
Prsty neklapocu, nervozita odchadza. Nepride, ostanem sama, nic nepoviem nikomu, necham si svoje spomienky pre seba. Dvere nezavrzgaju nezjavi sa uzky pasik svetla.
Nevadi. Nakoniec...
Iba smutok potrebuje priatela. Stastie, stastie na to sme lakomi, tak budem aj ja dnes lakoma, a necham si svoj kus pre seba. A zajtra, ktovie mozno to stastie dam vam, alebo aj niekomu inemu.
Jeden a pol roka
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár