"Musis zajst pridaleko aby si zistil ako daleko az mozes zajst."
Netusim proc to pisem ale dajte tomu sancu..
Poznate teoriu o krivke stastia?
Ak si stastie samotne vo vsetkej svojej zachytitelnosti hodime do kartezianskej sustavy kde x-ova os predstavuje dlzku zivota alebo meraneho casoveho useku a y-ova os predstavuje rozmer stastia pricom definicny obor (respektive troll) aj obor hodnot patri vsetkym realnym cislam vyjde nam z toho krivka.
Tato krivka stupa alebo klesa podla sily nasho stastia. Toto je teoria krivky stastia O stasti sa hodne hovori. Kazdy chce byt stastny ved preco nie? No dokaze clovek byt naozaj stastny? Stastie je predsa nieco nezachytitelne o com si len mozte mysliet ze vlastnite no nakoniec moze byt vysledok uplne opacny.

Poznate ten vyrok? Opytaj sa sam seba ci si stastny a prestanes nim byt. Clovek ako samostatna mysliaca bytost dokaze zachytavat iba iste useky stastia. Je to usek okolo nuly, kedy moze byt vysledkom apatia k zivotu a potom maximalne stastie kedy citime ze mame zivot vo vlastnych rukach a uz to nik nezmeni. Vravi sa ze clovek nemoze dosiahnut stav maximalneho stastia pokym neumrie. Ved kazdy den moze byt taky ci onaky. Myslim ze ho nik nedosiahol. Aj ked pri konci zivota si vlastne uvedomime jeho vyznam a vtedy sme asi najstastnejsi. exupery to raz povedal. Len ked si uvedomime svoju ulohu, hoci celkom bezvyznamnu, len potom budeme stastny. vecsina ludi si tuto ulohu neuvedomi pocas svojho zivota. Az pri smrti dojde osvietenie a zrejme preto sa tomuto obdobiu pripisuje tolke stastie. Alebo je to len na oklamanie malych deti aby sa tolko nebali

Tretia cast krivky ktoru si clovek uvedomuje je pocit maximalneho nestastia. V tomto stave vela ludi pacha samovrazdy. Aj ked aj toto je podla mna velmi diskutabilne a to hlavne s ohladom na fakt, ze clovek ako pri stasti tak pri nestasti nedokaze zazit maximalne nestastie. No nech je to uz ako chce kazdy ma tieto hranice posunute niekam inde. Niektori sa nikdy nedostanu pod nulu a niektori zas nad nu. No za to si zvycajne mozu sami. Ale to nejdem tu rozoberat

Hlavne je ze vecsina ludi si nedokaze uvedomit tie obrovske priestory medzi maximalnym stastim a nestastim a tieto povazuje len ako bod okolo nuly. A na zaklade tohto potom sa zvykne nulovy bod posunut nizsie a clovek samotny uz nie je schopny vnimat ozajstnu hranicu medzi stastim a nestastim. A to nie je moc dobre No. Neviem ci som vam touto uzasnou teoriou nieco povedala len vam xcem podakovat ze ste to dozili az do konca Islo mi hlavne o to pripomenut kazdemu trapiacemu sa cloveku ze kazde utrpenie je mostom k stastiu. A ked si clovek mysli ze je to velmi zle tak si moze aspon povedat ze sa ma od coho odrazit a ist dalej. Uz nejdem nikoho kto to docital az sem trapit takze tot sjo
"Nie si opity ak dokazes lezat na zemi bez drzania"

 Úvaha
Komentuj
Napíš svoj komentár