Nemusieť riešiť voloviny.
Chýbajú mi tie časy kedy som sa nemusela zapodievať tým čo si o mne myslia ľudia. Chýbajú mi časy kedy mi bolo jedno akú známku dostanem z diktátu alebo sloviek z nemčiny.
Chýbajú mi tie časy kedy po mne nikto nič nechcel, nemusela som sa nič učiť, nič riešiť.
Je to také. Človek musí vedieť zorientovať sa. Zistiť, že treba začať naozaj makať.
Potom zanedbáva ostatných.
Popri všetkých problémoch, hlúpych problémoch zabudne na tých ktorí sú naozaj dôležitý.
A zistí, že odišli až keď si uvedomí, že je sám. Že ho nahradili. A že teraz ho nik nepotrebuje. Že to čo ho napĺňalo, trebárs aj počúvať iných robí niekto, niekto iný to je jedno kto.
Boli sme nahradení.
Navždy a naveky. Neostáva nič len zavrieť tamtú kapitolu a ísť od začiatku. Ale začiatok je ďaleko. A dovtedy. Ostane len prázdno a tóny nenaladenej gitary.
Fakt som tu dávno nebola. A za chvílu tento blog zmažem, a neočakávam, že by si ho niekto prečítal.
Birdz mi chýbal, ale už som asi stratila aj ten...
Záchod
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
a nebud taka negativisticka, vzdy mozes zacat odznova, len sa treba postavit, oprasit sa a urobit prvy krok