Ja viem jeden z tych dalsich hlupych blogov o priatelstve....
Pred nejakym casom som citala blog o vahe priatelstva od baby, ktoru tusim sklamali vseci priatelia. Vtedy som jej povedala dlhy predslov o priateloch...
A dnes viem ze bych jej ho povedala znovu, no inak.
Totiz priatelov povazujeme za ludi, pre ktorych sme tu vzdy aby sme pri nich stali v kazdej chvili a aby sme im pomohli. Za priatelov povazujeme tiez ludi, ktori tu budu pre nas v tazkej chvili a ktori sa za nami obzru aspon raz za mesiac ci zijeme alebo nie. Dobri priatelia pravidelnejsie aspon raz, dva krat do tyzdna.
A ked som tak dnes lezala v posteli a premyslala nad uplynulym tyzdnom, co vsetko sa udialo, co sa stalo, co sa kvoli nemu stane a aj to ze som presla dalsiu cast zivota, dalsi kus cesty a mozno sa posunula o nieco dalej a vyzrela.
A pri tomto by mali byt aj moji priatelia nie?
Potom som premyslala nad tym...nad par osobami...pre ktorych bych kedysi urobila cokolvek. Pre ktorych bych skocila do studne keby to bolo nutne.
A uvazovala som kde boli za tento tyzden. Kam odisli? Vytratili sa z mojho zivota. Hoc vedia ze mi zalezi na tom ci su v poriadku.Na tom aby boli statsni. A nenajdu si ani pet sekund casu, aby sa mi ozvali ze ziju, ze su v pohode. Jedno male prezvonenie a bola by som spokojna.
Ale oni tu neboli. Boli tu..pre vsetkych inych, tak ako kazdy den. Pre tych, ktori su blizko nich, ktori vedia, ze ked sa im ozvu tak ich otazka neostane nezodpovedana.
No nie pre mna. Ani na tych hlupyc pet sekund.
A ak je pravda ze priatel si nezasluzi tvoje slzy lebo skutocny priatel by ta nenechal plakat tak neviem co mam povazovat za priatelov.
Alebo som sa len hlupo upla k tym nespravnym ludom?
Neviem...
Musim vsak samozrejme spomenut tych,ktori su tu, ktori sa so mnou minimalne rozpravaju. Moji kamarati.
Ti vsak nechcu aby som pocuvala ich problemy ci to ja chcem alebo nie. Ti chcu sa len normalne bavit o normalnych, beznych veciach a len vynimocne sa stazuju. Ti tu boli, boli tu pre mna a nic za to nechceli, len aby som tu ja bola pre nich.
Preto viem, ze skutocnym priatelom nie je priatel ale kamarat.
Alebo aj obycajny znamy, ktory si vsimne vasho ponureho pohladu a spyta sa co vas trapi. A vy hoci sa donutite nahodit akysi pokus o usmev a zaklamete mu nic ja som v pohode, tak je pre mna lepsia osoba nez ti, ktorych som povazovala zapriatelov. Pretoze si vsima, pyta, no nemusi to vediet za kazdu cenu a tym vam da sancu aby ste sa nanho neupli a nechali si svoju osobnu slobodu.
Btw, dakujem ak ste precitali tento slanok. Ja viem ze je ako tisice ostatnych na tomto webe, no pre mna je iny ako ta liska pre maleho princa.
A...vazte si svojich kamaratov..nie priatelov..kamaratov. Ja sa svojich priatelov zriekam. Nechcem ich uz, zlomili mi srdce a bojim sa ich.
Plne Ta chapem..a v principe sa s tym da na 99% suhlasit. Sranda ze niekoho potesi aj obycajne prezvonenie... Ti prajem nech najdes dovernika, alebo dovernikov, ktorym mozes na 100% povedat co chces a kedy chces, a oni to pochopia. Ja sa takym snazim byt
mrzí ma, že ti tvoji priatelia zlomili srdce...máš pravdu, kamaráti sú jednoducho kamaráti oni sú takí ako si napísala...ja mám najlepšiu kamošku a priateľku v jednom a bez nej by moj život nebol takým aký je prajem šťastie
hm celkom som sa nasla v tomto blogu, teda aspon v tej casti o ludoch pre ktorych by si urobila hocico a oni behom mesiaca nenapisu ani blbe ako sa mas ( hlavne teraz som na tom podobne kvoli jednej osobe ale to je jedno a prajem ti aby si mala co najviac kamaratov teda a nech sa uz nesklames dalej
..bolo,to pekne..paacilo,sa mi to...a tiez,som sa do toho vzila,a zistila som ze sa ma to tiez,tyka...a,uz ma to trapi dlhsiu,dobu..a,no nvm..ach,jaj...budem,sa nad tym dalej zamyslat..ale,vpodstate,mas pravdu..
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.
Pekny vikend