Keďže nám Husky odišla, nahradili ju iným brechavým indivíduom. Táto ženská, vychudnutej trošku nižšej postavy, ktorej trčia kosti spod smiešneho trička hnedastej farby, zladeného so zrejme kedysi hnedými nohavicami a vlasmi taktiež hnedej farby ostrihanými do úžasného účesu a lá šerbel sa pre dnes stala terčom mojej opisovej nálady.
Táto žena ma pleť nezdravej make-upovo hnedastej farby, oči za okuliarmi s obdĺždnikovým rámom a povýšenecký úškrn vždy keď sa na vás díva. Celkovo je nezaujímavá a celkom ľahko zapadne v dave.
V tomto prípade, na rozdiel od našej milovanej Husky je zaujímavá a rozvinutá jej psychická stránka osobnosti.
Totiž aby som ozrejmila rozdiel medzi ňou a Husky. Pri Husky človek mohol vyrušovať a baviť sa, pretože keby aj dával pozor, nič sa nenaučí, celá hodina však vďaka možnosti robiť kraviny nebola až tak nezaujímavá. V prípade nášho (našej ale no..to neva..) jazvečíka sa človek naďalej nič nenaučí, ba ešte ho aj viac popletie svojou snahou primäť ho k „správnym odpovediam“ ako to volajú, navyše nesmie ani ceknúť, nesmie si čítať knihy, mať pustenú hudbu na jednom slúchatku, ani sa nesmie učiť.
Navyše šušle a už sa preslávila výrazom „Hauskípin - starostlivosť o zdravie.“
Navyše podľa najnovších pozorovaní, je táto osoba celkom zrejme vyťažená na chlapcov, podobne ako náš fyzikár na dievčatá. No zatiaľ čo náš fyzikár si dovolí maximálne nazvať ich miláčikom (u mňa to nerobí, pretože výrazne zazerám ) ona si dovolí o mnoho viac. Nebudem teraz spomínať, že mená chlapcov vie všetky a dievčat nevie ani jedno, hoc sme v skupine tri dievčatá a asi 16 chalanov. Nie. Ja radšej spomeniem reálne a potvrdené situácie. Potvrdené pre to, že niekedy človek vážne neveril, že to fakticky počul.
Situácia č. 1:
Celá trieda sa slušne tvári, že pracuje a spolužiakovi niečo nevychádza:
„Do p***i!“
„Počula som a chcela by som ťa tam vidieť.“
Situácia číslo dva:
Spolužiak má slúchatká na krku, jedno v uchu, hudba potichu pustená.( Naozaj potichu pretože tie slúchatká sú na tom chúdence už tak zle, že keby to mal hlasno, počuli by to všetci.) Jazvečík príde k nemu a vyberie mu ho z ucha. Iný spolužiak na to:
„To je sexuálne obťažovanie!“
Profka na to: „Nezdá sa, že by sa mu to nepáčilo.“
A mnohé ďalšie. Úprimne. Nesťažujem sa. Keďže nevie mená báb, nikdy sa netrafí na to moje a tak nikdy nemusím odpovedať Ale zas, počúvať ponosovanie môjho spolusediaceho, ktorý si ráta koľkokrát musel odpovedať, zatiaľ čo ja ani raz je otravné.

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
xdjkennyx  10. 10. 2008 19:48
komenticek
Napíš svoj komentár