Mesačná cesta

davam vam sem kamaratovu basen...nepovedal komu ju pisal no podla mna je nadherna a stoji za to ju sem dat

Mesačnou cestou kráčam zmáčaný,
v diaľke krvavý mesiac mi svieti pod nohy
a nad hlavou hviezdy blyštia sa
v nekonečnom spaľujúcom ohni,
ktorý všetko bytie pohltí,
až zostane len mesiac krvavý,
s matnými spomienkami
na dni krásné, dlhé,
keď svietil jasnou žiarou
nehasnúceho svetla večného,
svetla čo osvetľuje cestu tŕnistú,
keď tmou sa blížim k tebe,
keď každý lúč pohládza moju tvár zmučenú a smútiacu
za každou sekundou premárnenou,
keď nie si pri mne,
keď tvoje pery necítim,
keď tvoju lásku nevidím,
keď tvoje vlasy nehladím, keď nie si so mnou moja mesačná kráska,
vtedy bolesť v srdci nosím
a len tá mi dáva silu kráčať cestou mesačnou,
lebo viem,
že na konci čaká ma krása nevídaná,
krása tak čistá ako jarná noc po daždivom dni,
krása z ktorej dych sa stráca
a všetko ostatné je za hlavu hodené,
pretože zmysel máš len Ty,
len Ty ma môžes pochopiť,
lebo Ty si poslala mesiac,
ktorý mi na cestu svietil
a k tebe ma doviedol,
iba Ty si schopná mi odpustiť všetky tie zdržania,
odbočky,keď mesiac zašiel,
opätovné hladania mesačnej cesty,
iba Ty ma ľúbiť dokážeš,
keď mesiac odo mňa svoj jas odvráti,
iba Ty ma môžeš vykúpiť z utrpenia večného,
iba Ty môžeš ukázať mi šťastie,
ktoré je pre tých, ktorí milovať dokážu,
iba Ty si to o čo som sa snažil,
no teraz som Ťa stratil z dohľadu
a ruky zmučeného pohľadu mi srdce trhajú
a pokoj nedajú,
tiene na mesačnej ceste sa zjavujú
a ja strácam smer a cieľ života spolu s blednúcim mesiacom,
tiene vzrastajú a na mňa sa vrhajú,
ťahajú na cestu nepeknú,
kde diabol ma svoje skrýše
a ja stojím uprostred,
nohy zničené,
ruky nevládne,
no oči dvíham k nebu,
a hľa,
za posledným čiernym mrakom mesiac vykúka,
osvetľuje cestu mesačnú
a tiene miznú v zúfalých výkrikoch diabla,
pery otváram,
túžim mesiacu ďakovať,
no ústa hláska nevydajú,
tak v tichu vstávam z prachu,
v nemom úžase nič nechápem,
no Ty odpoveď pre mňa máš
a ja som práve vstal len preto,
aby som vzápetí spadol 3-krát hlbšie,
odkiaľ sám dostať sa nevládzem,
a Ty sa zatiaľ s mesiacom pohrávaš,
na mňa zabúdaš,
akoby som nikdy neexistoval
a moje city boli len kus papiera,
ktorý vo svojich nežných rukách roztrháš na milióny kúskov
a tie vetru pohodíš,
aby ich odvial nevedno kam,
no ja Ťa milovať neprestávam,
kým Ty sa smeješ na mojej naivnosti
a nad mojou prosbou mávneš rukou tak pôvabne,
ako keď lístie zo stromov uniká,
kým láska moja leží uprostred chodníka
a nikto o ňu záujem nemá,
no ja tak rád by som niekomu povedal ľúbim Ťa,
a srdce na dlani mu ponúkol,
ale nikto nechodí,
cesta je pustá
a len zradný mesiac sa po nej lúčmi prechádza
a odrádza každého kto chce prejsť,
kým ja ležím v tmavej priepasti,
silu vstať nemám,
a už vstať nemám prečo,
veď láska leží uprostred chodníka
a nikto nechodí,
no ja predsa vstávam,
vôle ležať v prachu sa vzdávam,
ale tentokrát pôjdem opatrne,
zlákať sa nedám,
lásku z chodníka dvíham,
mesiac aj s kráskou mesačnou v úžase stáť ostali,
no ja nemám čas sa obzerať,
veď predo mnou tiene sa týčia
a ja vyhýbať sa musím,
lásku v kabáte nosím,
no tej čo by ju vzala niet,
a tak si na zem líham v náreku mesačnej krásky,
a svite mesiaca sa umrieť chystám,
no smrť nechodí,
lež spomienky krásne minulé ku mne zleteli,
pokoj nachádzam,
lásku už nehladám,
do vrecka siahnem,
lásku vytiahnem,
dlane otvorím,
a lásku odhodím,
smrť prichádza,
a o môj život sa uchádza,
ja sa nebránim,
smrť natiahne ruku
a ja mŕtvy klesám na moju mesačnú cestu,
k večnému prameňu utrpenia,
lebo smrť je len ďalšia cesta k mojej Láske...

copyright ma kamarat to som non pisala ja

 Báseň

1 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu