Môj život, tu na Zemi i na Swalbarde v mojom svete je v celku pokojný a v poslednom čase istá veľmi príjemná rutina ktorú na 95% zaberá škola. Prvý semester za mnou, úspešne som sa dostala do druhého. Učím sa na posledný opravák a kedže sa mi nechce preklikávam istú stránku a kukám aké ľudia vyhadzujú videá.
Neočakávam nič valné, väčšinou sú to hlúposti alebo hudba.
A zrazu. Pustím video, ozve sa hudba a som v minulosti. Počúvam tú jednu pesničku ktorú som zaškatulkovala do oblasti NIKDY NESMIEŠ OTVORIŤ a zrazu som tam. Vnímam minulosť, akoby bola tu. Zrazu nie som tu ale tam. prváčka na strednej, prvá láska všetko je späť. Naša pesnička, On mi ju pošle a ja sa usmievam. Land of miracle. Your eyes are the gate. Niečo v mojom mozgu vybuchuje šťastím aké to bolo a niečo, temný tvor s prižmúrenými očami zazerá.
Nechce to nechať len tak musí si rýpnuť a skôr než pesnička skončí viem ako to skončilo posúvam sa o pár mesiacov ďalej a je to tu znova. Moja škatulka kde je moja škatulka. Tu veľký nápis neotvárať na nej. Prečo prečo prečo.
Sú veci na ktoré nikdy nebudem pripravená len tak. Škatulka opravená zavretá spomienky v nej. Všetko v poriadku. Alebo nie? Stále je tu ten mizerný tvor plížiaci sa na okraji môjho mozgu.
Prečo je ešte tu? Mal byť v škatulke. Otravuje zahrýza. Ale nie ja už som ďalej. O štyri roky ďalej. Už to nie je stredná ale vysoká, prečo si ešte tu mizerný papuľnatý hryzavý tvor? Nemáš koho by si otravoval? Konečne je v škatulke napchatý aj on. Zabudnuté, nepripomínať. Nedám like, otváram dev a idem kódiť. Fajn učenie je fajn. A potom zas.
Jeden koment a ja zistím, že tie spomienky nepatrili len mne. Viem viem ako to bolo. Ale ten tvor je vonku. A hyrzie. Hryzie mi v žalúdku aj v srdci a hlavne v mozgu. A irituje. Ja viem ako to bolo, ale on, on furt vyrýva. A ja viem, že táto pesnička nebola Naša. Bola Jeho a jeho všetkých priateliek ktoré kedy mal.
A hoci som to vedela vždy, občas si človek myslí, že prvá láska ostane nepopísateľne svojská, len pre nás dvoch. A ono nie.
No nič, ďakujem že ste to nečítali ak hej tak pardon, že otravujem, len potrebujem vypísať tu potvoru čo mi škrípe zubami tuto v hlave.
Veď sme sa všetci pohli ďalej. A ja už som ďaleko. Šťastná, tak ako som. A viem, že šťastná budem aj v budúcnosti. Len keby ten tvor išiel kšá.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
darkkizz
4. 2.febuára 2011 18:39
(THUMBS) paráda
2
na birdz-e obdivujem ako tu každý vie pekne opísat živé ľudské svine...
Napíš svoj komentár