Pomaly sa to rúca

Hovorí sa, vraj, dávaj si pozor na priateľov lebo tvoje známosti prídu a odídu, no ich budeš mať stále aby ti pomohli.
Hovorí sa, vraj, rob ľuďom tak ako chceš aby robili oni tebe.
Hovorí sa, vraj, priateľ je ten, ktorý ti vždy povie všetko no dobrý priateľ je ten, ktorý ťa nechá sa vyrozprávať.
No nik mi nikdy nepovedal, že keď sa budem o ľudí ktorých mám rada starať až príliš tak sa im to prestane páčiť.
Nik mi nikdy nepovedal, že keď sa budem o nich báť budú mi to vyčítať.
Nik mi nikdy nepovedal, že sa začnú búriť a začnú na to nadávať.
A tak ma to po čase naštvalo a dala som im slobodu. Prestala som im zakazovať, prestala som z nich ťahať trápenia.
A teraz premýšľam či to nie je ešte horšie.
Jeden z piatich pilierov sa už zlomil a ja neviem ako a či ho opravím.
Jeden som zalepila lepiacou páskou a ďalšie dva drobí prúd vody, ktorý ich obmýva.
Ostávajú posledné dva, vratké piliere, ktorý je skôr gumené než reálne. Dokážu udržať, no niekedy sklamú a povolia, hoc hneď aj držia pevne.
A ja premýšľam, nad tým čo mi povedali, nad tým čo som si myslela a nad tým, že sa rútim do jednej veľkej katastrofy a opúšťam tých, ktorých milujem a to tým najhorším spôsobom. Ubližujem im a tak od nich odchádzam.

 Pseudoblog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu