Spomínam...
Na časy keď som bola vyplašená štrnástka, z malej dediny pár kiláčov od mesta, nevedela čo so sebou alebo so životom a dostala som najkrajší list na svete.
List že ma berú na strednú.
Spomínam...
Ako som vtedy poskakovala po záhrade, čítala ho dokola a dokola a pes mi nosil loptu nech sa s ním hrám a ja som sa len nevedela spamätať.
Teraz je už všetko inak. pes ohluchol oslepol a celkove je taký patetickejší.
A ja.
Ja som nejako zvládla pretĺcť sa štyrmi rokmi na strednej.
Sedím a premýšlam, kam to ušlo. Pamätám si na náš prvý výlet. Na oneskorený lužiarsky ktorý prišiel až v druháku. Na všetkých tých ľudí a musím povedať, že sú všeci mojimi láskami pretože bez nich by to nebolo ono.
Spomínam na ten víťazný pocit...
Keď mi predsedkyňa maturitnej komisie z matematiky prečítala známku výborný.
Spomínam ako som poskakovala akoby som bola malé dievčatko pred triedou s veľkým nápisom Prebieha maturitná skúška. Nevyrušovať! a recitovala som anglicku pesničku London bridge is falling down, my fair lady...
Spomínam ako vyšla z triedy profka pozrela na mňa pousmiala sa a povedala no poď. Počúvala som babu predomnou. ANJ2. Pondelok. Výborný. Gratulujeme k výsledkom.
Spomínam...
Na ten stres v ten deň večer keď som si uvedomila ze sa mám naučiť tak 70 A4 do ďalšieho rána. Spomínam ako som mávla rukou a nechala to tak.
Spomínam na ten úsmev ktorý som dostala keď ma volali odpovedať.
Informatika.
Všetci so známkou výborný.
Nečakané.
Spomínam si na ten úsmev.
Spomínam ako sa mi moj milý smial keď som stresovala. Spomínam ako sa smial keď som sa točila dokola a ukazovala mu ako sa mi točí sukňa. Spomínam ako sa mi smial keď som mu rozprávala o tom ako som videsila predsedu maturitnej komisie.
Spomínam...
Na ten pocit v piatok ráno keď som stála pred dverami. Znovu ten nápis. Prebieha maturitná skúška nevyrošovať. Ostatní sa už učili. Štvrtáci boli doma. Len nás pár úbožiakov ostalo na posledný deň. Spomínam ako mi moj milý hovoril že to bude dobre. A ja som vedela že to nemôže byť inak ako dobre.
Spomínam...
Na deň predtým keď som si prečítala rozhodnutie, že ma berú na výšku...
Spomínam ako som rozosmiala porotu na slovenčine. Aj na angličtine.
So you don§t feed your fish? No, They´re from my mother and I don´t like them. I´ll just wait for them to die.
Pamätám na ten pocit.
Vy ste poslední čo maturovali zo slovenčiny pre tento maturitný týždeň.
Výborný.
Spomínam na časy keď som vyliezla na strom a pozerala futbalový zápas lebo sa mi páčil jeden z futbalistov.
Spomínam na časy keď som bola malá a domov chodila o jednej pol druhej a potom sa celé hodiny hrala v záhrade.
A najnovšie...
Spomínam na strednú školu, na koniec ktorý prišiel a je mi z toho smutno.
Neviem kam to odišlo. No asi to muselo odísť.
Spomínam na veľa životných rozhodnutí, no ani jedno z nich neľutujem.
Vďaka nim, vďaka mojim minulým ja, som sťastná, kľudná, odmaturovaná, vysokoškoláčka so životnou láskou po svojom boku.
A tak spomínam..
a už vás nejdem nudiť. Dobrú noc.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
A hlavne sa páči, že je to pozitívny blog, takých veľa nebýva