- Prišla noc...je 23:50,dvere obývačky zavrzli akoby niekto vošiel,ale kto...veď sestra aj brat už spia,mama sa z roboty vráti až o 6:00 ráno a otec je na pracovnej ceste v Španielsku a vracia sa až o týždeň. -tieto myšlienky mi blúdili hlavou- Počujem kroky...moje srdce aj dych zrýchlili,vŕzganie podlahy utíchlo a niečo sa ozvalo s kuchyne...asi spadla stolička,ale prečo? -nevedela som čo mám robiť,neviem prečo ale postavila som sa a išla som do kuchyne.Opatrne a pomaly som prešla cez obývačku ku dverám do kuchyne...boli do polovice otvorené.Nakukla som cez roh steny aby som sa neprezradila a v tedy som ju uvidela...postavu dievčaťa starého asi 13-14 rokov z dlhými vlasmi až po zem- Mám pocit že si ma všimla,a asi mám pravdu. -dievča sa otočilo,videla som len jej modré oči,pozerala sa na mňa.Zrazu sa mi podlomili kolená a padla som na zem,ale dievča sa na mňa stále pozeralo- Čo budem robiť,vie o mne,vie že ju vidím a tiež určite vie všetko o mne a mojej rodine.Určite,inak by už dávno spanikárila. -to ma napadlo hneď ako sa na mňa pozrela.Asi po desiatich minútach sa rozsvietil každý kút domu kde bolo okno...a vtedy som ju videla,trochu vysie dievča s blond vlasmi až na zemi a nádhernými modrými očami.Mala na sebe ružové šaty a ružové topánočky- Toto dievča som už niekde videla. -napadlo ma keď som ju videla v mesačnom svetle- Veď takto vyzerala nebohá stará mama za mlada! -vedela som to preto lebo som videla jej fotku keď mala 14 rokov.Zrazu sa jej ako slzy nahrnula krv do pravého oka a stiekla po líci- To dievča sa usmialo,žeby tá krvavá slza bola slza šťastia? - myslela som si keď som videla ten úsmeve na jej tvári...a mala som pravdu s tým že je to úsmev šťastia aj s tým že je to nebohá stará mama,pretože ku mne podišla čupla si a objala ma.Potom mi povedala nech idem spať,lebo vraj jej vnučka nesmie byť unavená ...a keď som si ľahla tak mi začala spievať uspávanku.Netvrdím že sa to stalo,neviem či to bol len sen alebo to bola skutočnosť.Ja len viem to čo viem...a ja viem že sa so mnou prišla rozlúčiť lebo to nestihla predtým než zomrela.Neviem prečo ale až doteraz sa mi zdá že mi večer spieva,a ja sa bojím tej noci keď ten spev ustane.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
ork92  19. 7. 2012 15:22
pekne, len musim troska skritizovat upravu, takto sa nepise, je to celkom neprehladne a uz od zaciatku to troska odradza, troksa viac zapracovat na uprave vaicej odsekov a tak a bude to dobre
Napíš svoj komentár