Stalo sa to asi pred troma mesiacmi.Bol krásny slnečný Piatok,už bola 1:00 po obede a ja som práve išla domov zo školy lebo o tretej mám každý Pondelok-Stredu-Piatok kurz karate.Keď som prišla domov všimla som si že sa do susedného domu prisťahovala nejaká rodina.Chvíľu po tom čo som sa prezliekla do úboru na karate u nás zazvonil zvonček...bol to syn našich nových susedov.Priniesol jahodoví koláč ktorý upiekla jeho mama,ako zvyčajne ho mama pozvala dnu...pravdaže ho aj pozvala na obed.Keď už tam tak v obývačke sedel tak som k nemu išla a opýtala som sa ho či niečo nechce,a vtedy som si to všimla-ten chlapec bol slepí disappointed: Keď som tam už pri ňom stála tak som si k nemu sadla a opýtala som sa ho ako sa volá a koľko má rokov.Volal sa Tomáš a mal 16.Všimla som si že sa orientuje podľa sluchu.Nevedela som prečo ale zdal sa ni zlatý s tými šedými očkami,v modrom tričku a červenými šortkami!) Neviem ako ale za jeden deň sa z nás stali BFF.Každý deň som ho vodila do školy a pomáhala som mu z každou domácou úlohou...a asi po mesiaci sa ma opýtal či s ním nechcem chodiť,a ja nato,,Ehm"a on sa ma opýtal či je problém že je slepý,a ja na to,,Nie,ale poznáme sa len mesiac a ty ma nevidíš...ako môžeš vedieť že niesom tučná alebo také niečo."a on že,,Na tom čo je vonku nezáleží ide o to čo máš vo vnútri,a ty máš vo vnútri lásku a pochopenie."A tak sme spolu začali chodiť,a ešte sme stále spolu !)!D

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár