„Ale isteže áno.“ odvetil.
„Nie, bez žartov. To nemôžeme len tak.“
„Dobre, sleduj ma.“
Cúvla. „Skutočne, mali by sme sa vrátiť.“
„Pozri. Viem, že na toto asi nie si zvyknutá a rozumiem tomu. No poviem ti jedno malé tajomstvo. Niekedy je lepšie nechať veci plynúť.“
Ticho žmurkla. Nevedela čo odpovedať.
„Zavri oči.“
„Prečo? Čo chceš robiť?“
„Vôbec nič.“
„Ale – “
„Jednoducho ich zavri.“ odsekol.
Chvíľu sa na seba uprene dívali. Zovrela pery a naďalej odolávala.
„Uvedomuješ si o čo všetko možno prichádzaš, keď sa veciam takto brániš?“
Rozbúšilo sa jej srdce. „Prečo si myslím, že toto raz oľutujem?“ povedala.
Napriek tomu nakoniec oči zatvorila a podala mu ruku.
Stisol ju v dlani. „Tak poďme teda.“
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
Napíš svoj komentár
jak o mne