Čad

Bol to rozpálený betón, ktorý Tristanovi liezol na nervy. Kráčal k svojmu autu a práve ten hnusný betón sa mu lepil na podrážky. V duchu sa preklínal:
-Nemal som to auto nechať na najvyššom poschodí, do prdele!
A ako tak išiel k svojmu autu, tak k nemu aj prišiel. Pozeral sa naň. Bolo nádherné. Nikdy sa nevedel nabažiť svojho Rolanda KKT 50 V6 2.8 CDTi. A vybavenie miloval ešte viac: vyhrievané zadné stredné sedadlo, klimatizáciu v kufri, podlahové okno, kožou potiahnuté držiaky na nápoje, ostrekovače bočných blinkrov a predovšetkým dva a pol stupňovú plno-polautomatickú prevodovku s manuálnou spiatočkou.
-Ach, moja kráska. , pomyslel si.
Nastúpil a zašmejdil pedály od roztopeného betónu.
-To je život! , zahundral a naštartoval. Pridal plyn, prešiel asi 50 metrov smerom k východu z parkovacieho domu a vtom sa mu zničoho-prd otvorilo podlahové okno. Zľakol sa, pretože na vlastné okule videl, ako sa mu pod jeho vlastným a jedine jeho autom namiesto hriadeľe točí živý človek. Rýchlo šliapol na brzdu. Auto zaškrípalo, zastalo a motor spokojne priadol daľej. Človek sa dotočil a zostal tvárou smerom dovnútra interiéru. Tristan si všimol, že muž má pod pazuchou teplomer. Nenechal sa zastrašiť a začal konverzovať.
-Dobrý deň, ako sa máte?
-Dobrý deň, celkom dobre. Akurát si meriam teplotu. Počkajte.....áá..dobre, mám tridsať šesť sedem. Takže nie som blázon.
-To určite nie...nepodržím vám ten teplomer, nech môžete vyliezť spod auta?
-Ďakujem za ochotu ale netreba. Nie nadarmo ma volajú Samostatný Gorazd.
-Vidím, vidím...mňa zas volajú Ochotný Tristan. Takže....teší ma, Gorazd.
-Mňa určite viac. , odpovedal Gorazd a driapal sa spod auta.
-Nezoberiem vás niekam? , ponúkol sa Tristan.
-Mohli by ste ma niekam hodiť, bol by som vám vďačný.
-A kam by to malo byť?
-Áále viete, to ja som už dávno zabudol.
-Nevadí, nasadajte!
-Dobre ale ešte jednu vec. Tristan nepochopil a hneď aj pochopil, keď videl Gorazda, ako z iného auta vymontuváva hriadeľ a následne ju namontuváva na jeho Rolanda.
-Tak, a môžme ísť. , vyhlásil Gorazd a sadol si na miesto spolujazdca. Tristan pridal plyn a už išli špirálovito dole až k východu. Trvalo to asi minútu a pol. Zastavili sa pri závorách, Tristan zaplatil operátorovi parkovacieho domu dvadsať osem dinárov a závora sa otvorila. Vyšli na hlavnú ulicu a vtedy sa v Tristanovi prebudili vražedné sklony. Polapil páčidlo hodené na zadnom sedadle a umlátil počas jazdy Gorazda na smrť. Krv sa len tak porozstrekovala. Zadrbané bolo úplne všetko. Keďže išiel po rušnej ulici, vedel že je zle, pretože ľudia si ho s tými zakrvavenými oknami určite všimnú. Zabočil do prvej tmavšej uličky, ktorú zbadal. Vystúpil a išiel. Vedel, že auto nájdu rýchlo. Išiel, ale nevedel kam, lebo jeho zmysly boli zaplavené v adrenalíne. Celý sa triasol a mal zahmlené pred očami. Išiel asi kilometer nevedno kam, postupne sa začal spamätávať a uvidel nápis "U Ponožky Starý Stonožky". Bol to špinavý pajzel. Hneď vstúpil dnu. Vedel, že tu ho len tak nenájdu. Bol to naozaj špinavý pajzel. Chcanky a hovná boli zreteľne cítiť. Podišiel k barovému pultu a prehovoril k tlstému barmanovi:
-Dobrý deň, poprosil by som rum so šlahačkou a feferónami.
-Není problém. Za chvíľu mal už Tristan naliate a tak sa pustil daľej do reči:
-A ako podnik, darí sa?
-No viete, jeden deň lepšie, druhý zas horšie.
-Jasné, jasné...ináč ja som Tristan.
-Ja som Bully Doubledecker ale všetci ma tu volajú Bad Ass.
-Teší ma Bad Ass.
-Aj mňa, dáte si ešte?
-Áno, ďakujem.
-A chystáte sa niekam hec z tejto diery? , vyzvedal barman.
-Áále viete, to ja som už dávno zabudol. Tristan dopil druhú várku, zaplatil sedem dinárov a pobral sa z pajzlu. Ledva vykročil pravou nohou von, začul škrípanie pneumatík. Asi za päť sekúnd sa vyrútilo spoza rohu budovy baru čierne auto a smerovalo k Tristanovi. Zo všetkých okien okrem jazdcovho vytŕčali ozbrojení muži s uzinami. Jeden z nich vykríkol:
-Frutti Di Maare!!! , a v tom momente bol Tristan rozsračkovaný na márne kúsky. Ani nie o sedem hodín prišla polícia a začalo sa vyšetrovať, ale nezistilo sa absolútne nič, pretože jediný, kto bol v tom čase v pajzli bol barman a ten na všetky otázky odpovedal:
-Áále viete, to ja som už dávno zabudol. A tak Tirstana pozbierali, zabalili do čierneho igelitu a naložili do pohrebáku. Úplná romantika, potom už len tma.

 Vymyslený príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu