Všetci mali oči upreté na partičku afroameričanov letiacu vákuom, ktorá sa už približovala k Nekonečníku.
-To som teda zvedavý, čo sa stane. , zaujímal sa Pedro.
Hildy mu s vypúlenými očami, hľadiacimi na afroameričanov, a po brade prúdom tečúcou slinou, povedala:
-Určite ich to vcucne medzi tie polky.
Náhle keď už sa zdalo, že afroameričania prejdú medzi polky, strhol ich vesmírny vír a začal s nimi metať. Potom ich zahalil kúdol vesmírneho prachu. Nikdo nevedel, čo sa deje. Následne na to sa prach rozpadol a jeden afroameričan zamieril smerom medzi polky a zvyšok to vystrelilo naspäť k lodi priamo do zásobníku.
-Mňa trtkne! , neskrýval prekvapenie Jerguš.
-Choď to omrkúť do zásobníku, Milada!
-Dobre, ale natočte mi to, aby som potom videla osud toho vyvoleného, ktorý smeruje do Nekonečníka.
Vyvolený už bol iba deväť metrov od diery, keť ho to vsalo dovnútra tak nečakane, ako keď rozbalíte obal od hamburgeru a je v ňom čízburger.
-Ty wado!!! , bol vo vytržení Pedro.
V tom momente Milada kontrolovala zásobník. Našla príslušných afroameričanov, ktorí v tom momente hrali poker na zadnici iného afroameričana. Najprv si na nich nič zvláštneho nevšimla, no potom našla odkaz. Bol na afroameričanovi, ktorý práve vyhral fullhausom. Znel takto: Ďakujem, za čokoládu. Radšej mám síce bielu, ale aj tak vám povolujem prechod. Nekonečník. Milada nechápala a tak poznamenala:
-Nechápem.
Milada sa vrátila do COCKpitu a všetkým objasnila, čo zažila. Nikto si to nevedel vysvetliť. Ozvali sa Humbulumbu a Cowboy prehovoril:
-Ja vám to vysvetlím. Hviezdokopa M 48 je posiata Konečníkmi a v strede je jeden Nekonečník, cez ktorý chceme prejsť, pretože nám to uľahčí cestu do galaxie NGC 2811 v súhvezdí Hydry. Sú to prdelovité ružové diery, čiže odrody čiernych dier, ktoré vznikli iba v tejto hviezdokope v dôsledku gigantického počtu vcucnutých prdelí pôvodnými čiernymi dierami. Prechodné mýto sme už zaplatili, takže môžeme pokračovať v ceste.
-Paráda! , všetci boli nadšení.
-Motory na päťdesiat percent a ideme! , zavelil Pedro.
-Hniezdo volá vtáčika, počujeme sa? , ozvalo sa z vysielačky.
Jergušovi sa rozžiarili oči a schmatol vysielačku.
-Vtáčik počúva. Sme radi že vás počujeme, hniezdo.
Naši hrdinovia majú voľnú cestu cez Nekonečník, čo ich tam čaká? Dozvedia sa niečo nové zo strediska na Zemi? A čo Hildina tečúca slina - nespôsobila nejaké škody?
Dozviete sa v ďalšej časti od Dukeho.
Vymyslený príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
1
ronny
10. 12.decembra 2006 14:38
Vždy ked budem mať pocit,že som šibnutá pozriem si toto a pomôže mi to.väčšiu sprostosť som nezažila gratulujem a dakujem ti.
2
mne asi ušla daka časť, som mimo, ale aj tak ma pobavilo, že prechodné mýto... jajmamamia , všeobecne je to dobrý a váš štýl
Napíš svoj komentár