Ako je to s chuťami?

Za celé obdobie môjho tehotenstva, som asi najčastejšie dostávala otázku (týkajúcu sa jedla), či som mala už chuť na kyslé uhorky so šlahačkou.
Moja odpoveď bola zakaždým nie a rovnaká je aj teraz. Popravde, moje chuťové bunky nevyžadovali nič špeciálne. Až na čas, keď som mala chuť žuť piesok a kamienky sa môj jedálniček takmer nezmenil.

No minule, keď som pripravovala večeru, uvedomila som si, že som prešla za tých 9. mesiacov niekoľkými etapami jedál. Najprv to bola posadnutosť ovocím. Hlavne mandarínkami. A pritom som ich predtým neznášala.
Potom prišli mliečne výrobky. Za deň som dokázala zjesť aj 10 jogurtov. Teraz ich skoro vôbec nemusím.
Dosť ma mrzí, že mi prestali chutiť ryby. Ani nie, že by mi nechutili. Len na ne nemám vôbec chuť. A tiež som sa zbavila posadnutosti slanými chipsami.
Teraz som na prekvapenie môjho okolia zaťažená na sladké. A tým sa dostávam k ďalšej etape ktorou som prešla a to je čokoláda s veľkými lieskovými orieškami. Bola doba, keď som ju musela mať každý deň.

To čo chcem však napísať je, že ako som tak minule pripravovala tú večeru, uvedomila som si, že hoci som počas tehotenstva vystriedala všeličo, po celú dobu aj teraz som najviac jedla opečený chlieb vo vajíčku s kečupom Keď sa tak nad tým zamyslím, v priemere ho večeriam asi tak 4krát do týždňa. A vôbec sa mi neprejedol. Niekedy sa môžem riadne najesť ale stále mám pocit hladu, a viem, že kým si ten chleba nedám tak ten pocit nezaženiem. Raz sa mi dokonca stalo, že som sa rozplakala, lebo sem doma nemali kečup. To bolo ešte na začiatku tehotenstva a všetci sa mi smiali. No ale tak len si to skúste, vôbec to na smiech nie je

Hlavná vec je, že som nikdy nejedla veľa, takpovediac za dvoch. Možno práve preto sa mi podarilo vyzerať tak, ako vyzerám. Ale ak ma náhodou niekde uvidíte, je dosť možné, že budem niečo jesť. Papám skoro stále, ale hlavné je, že po malých dávkach

Všetkým preto prajem dobrú chuť.

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu