Dve vrany si ďobali do jedného listu. Čierna so žltou sa mi v kombinácii vždy veľmi páčila. Jednej noci vídam po prebudení mesto zahalené hmlou a druhej zeleň; všade, kam len oko dovidí. Klamstvo je neustále náš verný priateľ. Nabaľuje sa ako kotúč toaletného papiera, ktorý vám padol na zem a teraz sa ho márne snažíte dostať do pôvodného stavu. Dá sa to, no nie je to ono.

Vedľa mňa stojí ešte neotvorená fľaša a každým dňom po nej pokukujem. Odolávať donekonečna môže len vzorec v matematike - nie ja. Vrchný kolok je už pretrhnutý, ale vrchnák zatiaľ nepoškodený. Dúfam, že to tak aj ostane. V hrdle bolesť. Z choroby. Aj choroby majú svoju podstatu. Kúsok po kúsku si zo mňa uberala, až zobrala toľko, že mala dosť. A teraz... Teraz ma nechala tak.

Pomaly strácam zrak, pretože nechcem vidieť. Starí ľudia po smrti partnera zomierajú v tesnom slede. Náhoda? Mal by som začať veriť na ne. Hmla nad mestom je čoraz vábivejšia, pretože nevidím jednotlivé ulice. Len siluety sivej v pomedzí striech. Nádherná a zahalená, plná tajomstiev. Pozri sa bližšie a vidíš, že cesta je špinavá, omietka opadaná a stratí to svoje čaro. Všetko ho raz stratí, keď naivita pominie.

Som ako ten list a už nemám priveľa miesta, kam by vrany ďobli. Keď skončia, odletia inam a na mňa si ani len nespomenú. Budem pre nich, vlastne... Ja pre ne ani nebudem. Ani tá fľaša pre ne nie je zaujímavá. Som len chvíľková zábavka, aby im deň zbehol rýchlejšie.
Zhnil som a Zem je teraz mojim náhrobným kameňom.

A opadne ďalší list.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
naily  14. 10. 2013 21:50
Tento je super.
Napíš svoj komentár