Keby som bol zviera.
"Mohol by si sa už oholiť." Povedala mi.
- "A načo?" Opýtal som sa nevrlo.
- "Aby si sa mi páčil?" Rečnícka otázka.
- "Zvykaj si." Radšej som nedopovedal zvyšok, lebo ešte by sa urazila - ako keby sa po tomto potešila... Otočila sa a odišla. Neväznila ma, a predsa bola môj bachar. Pozrel som von skrz mreže na okne. Posledný čas tam pozerám a rozmýšľam o tom pričasto. Tráva je šedá a nebo je sivé. V pozadí hrmí, no búrky nikde niet.
Len tak si provokuje v diaľke, dáva znať, že keby chcela...
Bachari sa vymenili. Prišiel druhý a začal vedľa mňa funieť. Pozeral so záujmom na to čo robím i keď nechápal zmysel, dotváral si však vlastný obraz, taký surrealistický. "Nefuň mi tu." Zamrmlal som. Bez slov sa pobral. Zámok na dverách opäť urobil ten hnusný zvuk, pretože tento nikdy nestlačil kľučku, len ho tak ťahom ruky privrel, aby bolo počuť ten západ západky - to znie ako východ slnka na východe... Ale to už dávno nevyšlo. Skrýva sa za oblakmi a nepozrie sa na mňa. Ani nechce, ani práve teraz nemá kade.
Preto tápem tou tmou tu a teraz.
Z diaľky počujem hlasy. Hlasy plné lásky, života a radosti. Robia mi to naschvál, aby som vedel o čo prichádzam. Ja to ale veľmi dobre viem, nemuseli by ma ešte viac trápiť. Oni to robia s radosťou. Zvuk sirény v pozadí. Niekto zasa ušiel, respektíve chcel ujsť. Počujem beh po schodoch dole. Nepodarí sa mu to aj keby chcel. Ako nikomu predtým. Všetko vyjde nazmar, ešte aj ten pokus. "No a ty mi nedokážeš... Ako si to... Vieš predstaviť... ?!" Boli úryvky slov, ktoré som zachytil. Zavreli za ním dvere a siréna stíchla.
Všetko je zasa "v poriadku."
Pomoc!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár