Pozerám na kruhy svojho života a zisťujem pravdu. Oni tvrdia, že čiara života je to, čo nás riadi, ale keď sa človek stále dopúšťa tých istých chýb, je to skôr onen kruh. To len ako metafora, nie že by som tomu naozaj veril, že na dlani našej geneticky danej končatiny je vpísaný náš osud.
Na konci toho "ich," ho samozrejme sklamala. Celý život sa snažil zabudnúť. Sledoval som, ako chcel prepiť tú bolesť, dostať to zo seba preč, každý deň po troške a každý deň o trochu bližšie k cieľu. Nikdy sa však nemohol opiť natoľko, aby na ňu prestal myslieť; až kým neprišla tá noc.
Pritisol fľašu k perám a stlačil spúšť. Podarilo sa zapiť jej pamiatku. Dosiahnuť cieľ.
Ľudia, ktorí majú vyšší zámer sa nad tým nepozastavujú - že život je krátky. Žijú len pre to, čo si stanovili a ostatné ich nezaujíma. Mal tak vysoko stanovené priority, že tie prízemné, ako postaviť sa na nohy, nedokázal naplniť. Našli sme ho s tvárou vo vankúši a vedľa neho lístoček: Budem ju milovať až do smrti.
Keď sme ho pochovali pod červeným javorom, počul som spev anjelov, ako spievali uspávanku. Páchlo im z úst etanolom.
Začalo sa povrávať tu i tam, ako ľudia zvyknú, lebo keď ich životy nie sú zaujímavé, začnú sa zaujímať o tie cudzie. Nikto netušil, ako viní samu seba. Roky sa snažila zakryť pach whisky zo svojich úst, a pritom zapíjala bolesť kúsok po kúsku. Pekne pomaly. Nemohla sa opiť natoľko, aby na neho neprestala myslieť.
Pritisla fľašu k perám a ráno sa zobudila s jeho fotkou v dlani. Zdalo sa jej, že si spieva, no nevedela či to nie je len dozvuk alkoholu. Postaviť sa na nohy, to tiež nebolo pre ňu. Život šiel ďalej.
Čo má ktosi z viny,
keď ten druhý
nebude raz iný.
Nikdy sa nebola pozrieť na jeho hrob - a neznášala červenú farbu.
Úvaha
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
co je vyssia priorita nez nas/moj vlastny zivot?
toto je len neschopnost celit realite a tomu, ze ini ludia nam niekedy strasne ublizia a my sme tak zaslepeni tym, ze si nedokazeme predstavit zivot bez nich, ze to ani len neskusime.