Vždy som bol iný.
Aspoň som si to myslel. No to si myslí každý, takže vlastne ani nie som odlišný od ostatných. Všetci by chceli byť výnimoční. No sme? Ovplyvnení neobmedzenými možnosťami, a predsa spadáme do stereotypov. Nepretržite... Každý deň. Pravidelný režim je vraj skvelý - aj v base to tvrdili. Nech to poslúži ako príklad toho, čo sa s nami deje.
Vždy som bol iný, pretože som to tam videl.
Nedávam si ruku pred ústa, keď sa Im smejem, a to Ich najviac dráždi. Serie ich to... Veď aj mňa by, keby mi niekto nabúral "dokonalý" systém. Tie úvodzovky preto, lebo systém nie je nikdy taký a vôbec, nič také nebolo. Doteraz.
Už nie som iný.
Stal som sa nimi. Spadol som pod triviálne; axiomatické. Neviem sa teraz z toho vymotať, pretože ťažko sa vyvracia vec, ktorá je postulátom. A tak som podľahol i ja. Mením sa. Mením sa na čosi, čím som kedysi opovrhoval, lebo už zmýšľam a vidím ako Oni. To chceli. mUčeniu sa dá odolávať len dovtedy, kým nenarazíte na tie vety, ktoré tam mali byť. Potom sa to krásne prepojí a niet návratu späť.
Ostávam iný.
Pretože ak by tomu tak nebolo, nepísal by som tieto riadky. Napriek tomu sa pýtam: Prečo som adaptoval na ich úroveň? Neviem si pomôcť k návratu späť. A dôvod :
Si ako bodka na i, ktorá ťa odlišuje od n.
Ona.
Prinútila ma zmeniť všetko, čomu som doteraz veril. Naozaj všetko. Od základov. Ešte aj Oni by jej závideli. Našťastie nev(e/i)dia, že je to práve ona. Keby to vedeli...
Ona je...
Neviem ju ani opísať. Niektoré veci - ako stelesnená transcendencia - sa popísať slovami, teda našim najbežnejším vyjadrovacím prostriedkom, ktorý je strašne nedokonalý, nedajú. Stelesnená dokonalosť alebo moja dokonalá zaslepenosť. Jedno z toho určite.
Ja.
Som iný. Opäť raz. Zmenil som sa, bez spiatočného lístka. Dokonca už ani žiaden spoj nejde naspäť. Pokojne by som zaplatil pokutu, keby ma prichytili. A dôvod :
Sme ako m, ktoré je takmer ako n; alebo u?
Neviem.
Sám neviem ako ani prečo, ani čo... Je to nové, nepoznané a zároveň nie je. Mučenie mi príde priam úľava od tohoto. Fyzická bolesť totiž krásne potlačí túto - psychickú. Musí existovať aj iné východisko.
Viem.
Tuším ako, ale nechcem to tak. Vedomá manipulácia možno hrá do karát Im, ale ja nie som taký. Vedel by som to, ale nechcem to. Takže mi neostáva nič iné než čakať?! Ďakujem Ti pekne...
Neviem či mám.
A predsa čakám. Nič iné schodné neostáva. Teda ostáva, ale nie je to už potom ono ale Oni. Jedno písmenko na klávesnici vedľa druhého (o/i) a aký obrovský rozdiel v symbole. Nádhera. No všimol si to niekto? Teraz už áno, ale predtým? A bude si aj potom? A všimla si to Ona? Všimli si to Oni?
Bude vôbec nejaké potom?
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
teaner
25. 5.mája 2013 11:39
Niekedy si pri citani tvojich blogov pridem strasne stara. Poznamka do vetra.
Napíš svoj komentár