V popredí sa vynímala statická stolička. Známy priateľ, spolu so mnou, popíjal čaj. Jeho náznak cigarety bez dymu napovedal, že jemu to neprospieva. Dobre mu tak.
Ranné zore si pýtalo pozornosť na tmavočerveno-hnedej stene vedľa mňa. Obaja sme zbystreli. Jeden prekypoval frustráciou, ten druhý chytil "bronz." Pozreli sme sa na seba a rozmýšľali každý osve. Bez dymu to nie je ono - to preto. Potiahol som si a vydýchol, no on si len vzdychol...
Dobre, že som miešal tie farby sám, aspoň viem jasne identifikovať farbu - pomyslel som si.
Teplo vyžarujúce z dvoch zdrojov nás hrialo. Zrak spočinul na plameni a pokušenie ťahalo ďalej, až do samotného Abyssu, aby som započal púť do nespočetných rád pre vyšší cieľ. Je lepšie, keď máte priateľa, ktorý to tam s vami tiahne. Ten však teraz spal, a tak mi musel postačiť len On. Lennon nad dverami rozpínal ruky v agonickom speve. Sprevádzal sám seba, a predsa nás všetkých.
Pýtal som sa aj sám seba, načo to bolo dobré. Nik mi neodpovedal. Sme tu ako svätá trojica, no i tak som tu len ja...
Mal som posledné dve, z toho jednu v ruke. Nechal som mu na stole poslednú s odkazom: "Tu máš jednu na ráno, aby si nemusel ísť do obchodu. Vypadla mi z kabáta zo škatuľky."
Klamal som. Klamstvo pre vyšší cieľ vraj však nie je klamstvom. Tak som vlastne klamal, že som klamal alebo som vôbec neklamal?
Dobre som to domiešal - a mám v tom pekný bordel...
Odmlčím sa, aby som už viac neklamal, lebo tichý človek neklame.
V mihu periférneho odrazu som videl súhlas na jeho tvári.
Skutočný príbeh
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár