"Teraz do druhej." Podal mu zrolovanú dvestovku a sledoval, ako sa v nej stráca čiara. "Idem s Emou von." Povedal tónom hlasu, ktorý naznačoval, že teraz chce byť sám. Avšak spoločný hriech spája a zaväzuje.
- "Idem aj ja." Nenechal na seba Yossarian čakať a postavil sa z gauča na ktorom predtým sedel a čakal.

"Nič necítim."
- "Počkaj chvíľku. To príde."
...
"Stále nič?" Uisťoval sa Vittorio.
- "Nie."
- "Ani zuby ti nestŕpli?"
- "Nie." Prešli už tri minúty nehybného sedenia, ak nerátame excentrické kývanie pravou nohou v rytme, ktorý by závidel nejeden bubeník progressive metalu, a výsledok sa navonok inak nedostavoval. Aspoň si to vtedy myslel.

Behal v praku so psom. O jedenástej večer. Ľudia sa na nich pozerali, ale im dvom bolo fajn. Miestami ich ani nevnímali. Nevedia sa odviazať - myslel si - ich problém. Len on a pes. Hrali sa, behali, skákali a gúľali sa po zemi. Bez akýchkoľvek predsudkov a starostí. Zabudol.
Zabudol aspoň na chvíľu na ňu. - Všetko na B. Na bolesť, beznádej, bezradnosť, na to, že je blázon, na Barboru, ktorá má tie B rovno dve - v mene... - a hádam ho chvíľu ani nič nesužovalo. Otázka znela: Za akú cenu?

Po okrajoch ciest odviate lístie ležalo.
Po okrajoch miest zločincov býva nemálo.

"Už to začínam cítiť."
- "No, vidíš. Hovoril som ti."
- "Musím to zapiť." Hnusná horká chuť v ústach. Potom voda. A opäť to isté po pár sekundách. "Fuj, toto je hrozné."
- "A to je ešte kvalita. Si predstav, že by si mal sračku." Tak takéto inteligentné debaty viedli; nie po prvý raz. - Ešte dobre, že neodpovedal: "Zvykneš si." Voda všetko len zhoršovala, lebo privolávala naspäť novotu predošlej chuti. Tak isto ako aj vodka pri citoch a myšlienkach.

Už nevládzem behať, pomyslel si Yossarian. Telo šlo ďalej. Pes trhá vodítkom a odmietajú ho ruky. Vrátil sa k svojmu druhovi a ten sa divil, že vydržal hodinu a pol.
Hodina a pol bezstarostného života. Pozrel sa mu do očí a nevidel žiadne výčitky. Úsmev naznačoval opak. Obaja prežívali obdobné útrapy a spoločný údel spája, no nezaväzuje. Bok po boku sa vrátili do sály hriechov a...

Po okrajoch ciest leží samá špina.
Po okrajoch hviezd nebude tma iná.

 Skutočný príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
naily  20. 10. 2013 18:07
Yossarian. Podnecujúco zvolené meno do takéhoto príbehu.
Napíš svoj komentár