Dnes ráno som vstal
a myslel pritom na teba.
Chrbtom nočných skál
a s viečkom skrytým na perách,
nič mi zmysel nedávalo.
Ani tamto aj to málo.

Čo so mnou bude
a čo len potom bude s ňou?
Bez nej, v blude
a s nadržanou piraňou,
sa strácam vodou pokusov.
Kus, po (po)kuse a bez slov.

Vyzerala fajn.
Myslím, že to nemyslela.
Vlasy sťa kombajn,
úsmev ako strela z dela,
bola naša navštívenka.
Dedko na to: "Naj ští venka!"

Čo so mnou bude,
keď už neviem ni riadka dať?!
Nolen, buď v kľude,
tu zachráni ťa tvoja mať.
A tak som sa ja pobral späť
a narátal som oviec päť.

A keď bolo dosť zábavy
a hostí sme vypratali,
začal som byť sám sebou,
bez okolkov, bez stehov.

Snehom, steblom, (m)ihla hmla.
Strehom, tieňom, nedávna.

Hlavou víri tisíc míľ.
Dedko kričí: "Netopír!"

Ale nebol to on...
Len mojej hlavy zhon.

Až napokon
prišiel sk(l)on
a potom on...

Už vlastne ani neviem.

 Báseň
Komentuj
 fotka
biancadetolle  17. 12. 2013 11:24
už somčítala od teba aj lepšie
 fotka
teaner  17. 12. 2013 13:00
po dlhej dobe sa tu zjavim a hned najdem od teba blog, sranda.
Napíš svoj komentár