Dnes ráno som vstal a myslel pritom na teba. Chrbtom nočných skál a s viečkom skrytým na perách, nič mi zmysel nedávalo. Ani tamto aj to málo. Čo so mnou bude a čo len potom bude s ňou? Bez nej, v blude a s nadržanou piraňou, sa strácam vodou pokusov. Kus, po (po)kuse a bez slov. Vyzerala fajn. Myslím, že to nemyslela. Vlasy sťa kombajn, úsmev ako strela z dela, bola naša navštívenka. Dedko na to: "Naj ští venka!" Čo so mnou bude, keď už neviem ni riadka dať?! Nolen, buď v kľude, tu zachráni ťa tvoja mať. A tak som sa ja pobral späť a narátal som oviec päť. A keď bolo dosť zábavy a hostí sme vypratali, začal som byť sám sebou, bez okolkov, bez stehov. Snehom, steblom, (m)ihla hmla. Strehom, tieňom, nedávna. Hlavou víri tisíc míľ. Dedko kričí: "Netopír!" Ale nebol to on... Len mojej hlavy zhon. Až napokon prišiel sk(l)on a potom on... Už vlastne ani neviem. Báseň 2 0 0 0 0 Komentuj