Na zamate utkaného pre dvoch sme sa dotýkali všetkého. Raz ja teba, raz ty mňa. Zvinutí ako hady a hriešni ako anjeli. Mali sme spoločné utrpenie, preto sme si našli spoločný raj. Ani jeden z nás však neporušil zákon. Zákon nepísaný, zmluvu nepodpísanú. Krv tlela oboma prudko a cítili sme jeden druhého. Rozliata rozkoš sa zlievala dokopy.
Pod perinou pekiel sme preklínali pradávne zvyky. Zvykli sme si na seba a nevedeli sme sa odlúčiť. Držal som ťa pevne, no nežne. Než nie som nevravel nič a vedela si, že je to áno. Nemalo byť a ani nebolo, a predsa. Nechala si ma a ja som sa nebránil. Tautológia. Nebolo na tom však nič logické. Nenechali sme jeden druhého. Dotyk tu i dotyk tam.
Pri pohľade sa topí slnko. Vyzývavé a zároveň dráždivé; neviem od toho odoprieť zrak. Zatváram oči a dávam prednosť dotykom. Nádhera. Jeden. Dva. Tisíce. Už ich ani nevnímam, no neviem si to bez nich predstaviť. Keď prestaneš, preberiem iniciatívu. Nekonečný cyklus. "Neprestávaj." Vyslovila si očami, chvením pier a prosbou dlane.
Zabil som nás oboch. Vytvorili sme čosi alebo Kohosi nového. Už nebolo staré prelínanie tiel, len nevyhnutné odlúčenie jedného. Ani jeden z nás to nechcel... I tak sme sa dotýkali éterickosti a nechceli sme ju pustiť. Ja nechcem byť prvý, ktorý to urobí. Budeš to ty?
Existencia sa opäť rozdvojila. Koho "vinou?"
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár