- Mama, aké som dieťa?- spýtala som sa ráno pred maturou
- Nuž, hlavne svojská, máš vlastnú hlavu čo môže niekedy robiť problém.- zasmiala sa.
- Čo chceš na raňajky?
- Už som veľká spravím si sama predsa.
- Ale čo by si si sama robila, vieš ako ti to bude chýbať keď ti ich už robiť nebudem?
- Áa tak dobre mami.-nechám sa presvedčiť.
Do kuchyne vojde otec a akurát raňajkujem cereálie s jogurtom. To na ráno proste zbožňujem. Nedá mi a pýtam sa...
- Oci, som dobré dieťa?
- No hádam som ťa už nejako vychoval, čo povieš?
- Tak nejaká zrúdička hádam nebudem, či?
- No neviem teraz je už aj tak neskoro.- zasmial sa.
- Xantipaa, vidíš túto vrásku?.- pýta sa mama.
- Kde, prosím ťa, veď ty nemáš žiadne.- snažím sa byť milá.
- Ale nebuď sarkastická, to je ďalšia tvoja vlastnosť ktorú od nás nemáš. Však tu na čele ju mám.
- Aháa no jasné už vidím.- smejem sa.
- No tak to mám od tvojej puberty, keď si bola taká aká si bola. A pozri tu.- ukáže pri kútiku úst.
- Tak tú mam od vtedy ako si sa narodila a celý čas som sa usmievala.
- Joj mami, prepáč aká som bola. Viem že som ti spôsobila veľa trápenia.
- A to aké si dieťa- dobré či zlé- na tom až tak veľmi nezáleží, si predsa moje a moje deti sú tie najlepšie.
- Aj moje ale.- zakričí otec už z obývačky.
- Kto vie kde má ten deti.- mama sa zasmeje.
- No nič mami zachviľu maturujem. Drž mi palce.
- Neboj sa dieťa ty to spravíš, inak mi zaplatíš nejaký lifting!- nezvyčajne vtipné ráno.
Keď som vychádzala z domu, uvedomila som si že som konečne dospelá. Nie kvôli tomu že idem práve na maturitu ale preto že som sa dokázala ospravedlniť rodičom a dúfam že mi odpustia.
A sakra vláknina na ráno urýchlila moju peristaltiku...vraciam sa domov ešte na pár minút. Áno, takto som dospela.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár