Predstavujem Vám nášho mgr. Vlasáča. Mladý(vek nemám overený) ,vysoký, s celkom dobrou postavou, s úbohými vlasmi po riť, spútané bordovou gumičkou do copíka Zatrpknutý, bez kúska empatie a srdečnosti. Egoista jak svet. Čudný humor bez kúska dôvtipu. Je Vám vždy za chrbtom keď sa chystáte práve urobiť niečo nekalé. Nemá nikoho rád akurát tak seba. Smiali sme sa že keby mal vlastné deti asi by ich nenávidel, pokiaľ by nedokázali bilancovať vodu v acidobázickej reakcii už ako trojročné.
Na labáku sedí za stolom s vyloženými nohami a hrá TETRIS. Keď sa ho niečo spýtate, pozerá na Vás jak na debila, ktorý sa vyliahol z vajca a nezabudne pridať ten úškrn na perách. Vtedy ho mám akurát tak chuť ovaliť stojanom a ešte doňho hodiť kadičku. Poprípade sa poliať kyselinou sírovou a podpáliť sa. Unbelievable .
Aj keď je to debil bez chrbtovej kosti, niečo ma na ňom priťahuje. Má celkom milé oči čo ale nesvedčí o jeho povahe. Má ich modré a smutne. Myslím že ako človek dosť trpí a tak si to kompenzuje na nás...bohužial. Ja som sa snažila byť k nemu milá ale akosi si neviem nájsť k nemu cestu. Myslím že mimo laboratória môže byť fajn chlap. Ale tie vlasy... I´m sorry, man.
...to be continue
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár