Po prvýkrát sa ľudská spoločnosť stretáva so životným štýlom, ktorého vládcom je KONZUM.
Je to konzumný životný štýl. Ráno sa najem, idem do školy, mama do práce. Vrátime sa domov, najeme sa. Upraceme po sebe, oddýchneme si. Pozrieme si nejaký program v televízii. Keď nás prestane televízia baviť, ideme sa najesť. A tak jeme. Keď nás prestane baviť jedenie, ideme si surfovať po internete. Keď nás prestane baviť surfovanie po internete, ideme spať. A takto dokola.. b
Po prvýkrát v histórii ľudstva človek prestal tvoriť trvalé hodnoty a zameral sa pôžitok z "instatného" potešenia. Chvíľkové uspokojenie fyziologických potrieb a telesných túžob, bez akéhokoľvek duševného rozvoja. Peniaze, oddych, jedlo, sex, spánok, relax, peniaze, auto, televízia, počítač, peniaze, auto, jedlo, sex, relax, oddych... Nekonečný cyklus. A všetko zvalíme na "dnešnú uponáhlanú dobu".
Konzum je príčinou u väčšiny ľudí tzv. krízy stredného veku, kedy sa jedinec možno poprývkrát pozastaví nad zmyslom svojho života a povie si: "Toto má ma naplniť? Je môj dom, drahé auto, kožená sedacia súprava, veľký dom, byt, chata, počítač, sýte a na prípravu náročné jedlo, sex, oddych a všetko to okolo skutočne zmyslom môjho života? Ak áno, no potom za veľa nestojí. Ak nie, kde to viazne? Veď táto doba nikam nesmeruje.".
No fakt, kde to viazne? Naozaj táto doba nikam nesmeruje. Svätá pravda. Lenže nikam nesmerujeme ani my. Všetky tie naše chvíľky šťastia, ktorými sa každodenne snažíme naplniť, nás v skutočnosti len vyprádzdňujú. Nežijeme pre nič. Prestávame žiť a len prežívame. Život nie je o večnom užívaní si, ako si mnohí mladí dnes myslia. To je len zmrzačené prežívanie.
Predstavme si to na prípade: ide dievča po ulici, má pri sebe kopu peňazí a chce sa zabávať. Tak vojde do prvého baru, kde hrá moderná hudba. Minie všetky peniaze a je šťastná, pretože sa zabáva, niečo si vypyje, poflirtuje. Keď sa potreeba zabaviť sa naplní, príde domov, skonštatuje svoj strávený deň, unavená a spokojná si ide ľahnúť. Po takýcht o niekoľkých dňoch ju to zunavuje prestane baviť. Čo urobí? No asi sa zamyslí, na čo jej zábava bude v živote? Do konca života sa predsa nemôže zabávať. Predstaví si 70-očnú starenku na diskotéke.
No a pritom zamýšľaní možno príde na zaujímavú a krásnu vec - je lepšie byť uznávanou úspešnou 70-ročnou podnikateľkou, političkou, alebo herečkou na dôchodku. Je to krajšie, mám uznanie, peniaze a pokojný zvyšok života za sebou, ktorý môžem dožiť ako chcem. No v 70-tich rokoch sa to môže zdať neskoro. Tak sa na to vykašlem. Do 40-tky sa bude zabávať, no popri tom bude robiť nejaku prácu, aby mmala z čoho žiť. No a potom zistí, že si premrhala život nekonečným zabávaním sa, ktoré ju aj tak nedokázalo vždy uspokojiť, lebo medzi tým jej zomrely mnohí blízki, prišla o mnoho vzťahov, niektoré sa, samozrejme, aj vytvorili, ale stále tá zábava nebola náplňou života, len nejakým chvíľkovým pôžitkárstvom. Zistí, že to nemalo zmysel.
Namiesto toho mohla drieť každý deň na pracovisku, vzdelávať sa, vylepšovať svoje schopnosti, využiť ich v širokej praxi. Stať sa úspešným, uznávaným človekom.
Možno si poviete: "no dobre, ale aj ja si chcem aspoň na chvíľu vypnúť...". No áno, to je pravda. Ale nezdá sa Vám, že žijete práve preto, aby ste na chvíľu vypli?
Môžete pri tom tvoriť hodnoty, rozvíjať sa telesne a hlanve duševne, pomáhať tvoriť lepšie okolie... Nestojí Vám za viac radšej 10-rokov makať a potom si spokojne užívať výsledok svojej práce, ako sa na úkor snahy a snov niekoho iného neustále pokúšať o instantné uspokojenie a po 40-tich rokoch života zistíte, že to nemá žiadny cieľ, žiadnu cenu, ale je už príliš neskoro na zmenu?
Stali sme sa otrokmi svojich návykov. Ak tento spôsob života nezastavíme, čoskoro sa môže stať, že sa to obráti proti nám. Sami zvážte: môže sa takýto svet naháňať neustále do nekonečna?
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
2
@tomas Mať na výber medzi smrťou a životom, keď si zvolím smrť, je asi to isté, ako nemať na výber medzi smrťou a smrťou. Takže vyhovorenie sa na možnosť výberu tu nie je témou, ale témou je, že ten výber je zlý. Celá revolúcia pred 20-timi rokmi zlyhala, lebo vtedy sa bojovalo za úplne iný život, aký je dnes.
Napíš svoj komentár
vtedy si ľudia nemohli vybrať, že nechú žiť komunisticky. proste museli (pokiaľ neemigrovali, a to nedokázal každý, navyše jazyky sa tak nevedeli ako dakedy a opustiť rodinu, to sa proste nedalo často...)
teraz si ľudia môžu vybrať, môžeš kráčať s davom a žiť konzumne, alebo robiť niečo iné... teraz máš na výber.