Dohodli sme sa na jednu. Jednu hodinu poobede. Ráno som vstala o deviatej a celý dovtedajší deň som venovala úprave. Je to u mňa klasika, no teraz to predsa len bola iná "káva". Dala som si najvyššie topánky, čo som doma našla a boli z tejto sezóny, ten najkratší rifľový overal , čo doma mám, to najvýraznejšie líčenie, aké som len dokázala na svojom face-i vytvoriť a horsa, už bolo pol dvanástej. Musela som si zobrať taxík, keďže bývam na úplnom konci typického slovenského 15-tisícového "mesta". V meste máme asi troch taxikárov : D, z toho jedného , ktorý je strašný, ale strašný jebáč. Normálne ak by som vám tu dala jeho foto a foto nejakého modela, neroznali by ste ten rozdiel . Samoška, že ho poznám, no vždy sme sa bavili ako kamaráti, a predsa, bol o štyri roky starší. Pre mňa je ľahko zmazateľný rozdiel/+ keď sú tam také poľahčujúce okolnosti/, no doteraz som bola zadaná. KeĎ som už vystupovala z taxíka, spýtal sa ma, či idem dnes na diskotéku. Jasné, že som povedala, že hej /inak dneska som diskotéku v pláne nemala, ale zaujímalo ma, čo povie, ak ja poviem áno/. Dal mi jeho číslo na mobil, no nie na ten, na ktorý mu ľudia volajú o taxík. "Do pč, Lukáš mi dal číslo!!!"-bola moja prvá veta, čo som tým trom fiflenám, čo tam na mňa čakali, povedala.
"Daj ho aj mneee.."
"Ja som ti ho poslala na fb, tak ukáž to číslo!!"
...etc
Takéto hádky som už dlho nezažila. Môj prvý pocit bol, že mi to vlastne už aj chýbalo. Ten crazy pocit, mráz behajúci vám po chrbte z toľkého adrenalínu, ten nekonečný freedom a možnosti , ktoré sú vám dané vzhľadom na váš vek ...
Keď sa skončili tie "žabomyšie hádky", išli sme sa po tom parku prechádzať. Je to taká dispiplína, kde je vašou hlavnou úlohou čo najviac zazerať na osoby opačného pohlavia vo vašom najbližšom okolí a čo najviac krútiť zadkom. KeĎ sa skončila promenáda, sadli sme si na lavičku a čakali. Len čakali. Každý vedel, že obeť je istá. Okolo sa stále prevážali chalani na bielom Fiate. Keď sa už previezli asi tretí raz po takmer úplne vyprázdnej hlavnej a my sme sa na nich stále tak koketne smiali, zastali a spýtali sa náš, či sa nechcem zviesť. No, až také sprosté zas nie sme. aby sme si sadli po trojsekundovej známosti k nejakým čurákom do auta, tak sme všetci ostali nohami pevne na zemi /jak by v aute ne / a viedli sme duchaplné rozhovory. Oni boli traja, my štyri. Vyrovnaný pomer , keďže Jessie aj Vikina už frajerov majú a nezapletú sa len tak s hocikým /s hocikým v parku, na byte to by to už bolo iné : D/. Bol tam jeden strašne krááásny ryšavý chlapec, teda v mojom ponímaní. Aj som bola podľa v jeho ponímaní strašne kráásna, teda aspoň v tom momente. On mi hádzal komplimenty a ja jemu taky /ale ja tak trochu inteligetnejšie aj s inotajom, teda aspoň dúfam / . Za hodinu som už bola oprená o stenu metských záchodov, čo máme v parku a bozkávala som sa s ním ako o život. V tej chvíli ma to hrozne bavilo, konečne niekto iný. No potom mi prišla SMS a mobil strašne hlasne hučal, tak sme to museli na chvíľu stopnúť. SMS bola od neho. "Cau co delas? dojdi pls k nam zlozil som ti jeden song chcem vediet ci sa ti lubi. ak ces tak dneska prid k mne do skusacky o osmej cca". Prečítala som to a ešte chvíľu som sa tým týpkom olizovala. No zistila som, že ma to nebaví. Že to skutočne nechcem. Zas som si zavolala taxík, zas prišiel lUKáš a zas sa pýtal, či idem dnes na diskotéku. "Nie, idem dnes za Robom."
"Nestrácaj čas s kokotmi z odborky."
"Aj kokotov musí niekto ľúbiť."
A zabuchla som dvere.
A neviem či za Ním dnes pôjdem.
Blog
Komentuj
7 komentov k blogu
1
semhamforas
29. 5.mája 2011 16:54
chudák chalan
3
tak dotiahne ťa až na záchody a už čo to očakáva. Tebe príde SMS a utečieš
5
to pozadie a pismo!
viem, to nie je moja starost, ale strasne zle sa dobry blog cital
viem, to nie je moja starost, ale strasne zle sa dobry blog cital
6
Veľmi dobrý blog. Ale dávam iba 3 hviezdičky, a to z toho dôvodu, že som to čítala asi o hodinu dlhšie, než by som to čítala, keby si mala normálne písmo. (To je len dobrá rada (hehe )
Napíš svoj komentár