Screenshot




Nevedela som aký názov tomuto blogu dať, z toho nadpisu sála taká svätosť a pokornosť sama, no ja sa len ťažko zmôžem na nejaký inteligentný nadpis blogu s obsahou akejsi alegórie alebo inotaju, tak teda takto...

Upozorňujem na vysokú pravdepodobnosť, že tento blog nebude pre vás žiadnym morálnym prínosom a možno vám ani nespôsobí nejaký ten špecifický feeling pri čítaní dobrého blogu teda nie je ani zdrojom akéhosi chvíľkového, čo i len čiastkového, rozptýlenia alebo jednoducho fun...

Najhoršia je tá chvíľa klesnúť na absolútne dno. Aspoň že existujú tie užastné cigarety , ktoré vás na každý okamih "ťahu" prenesú na miesto, ktoré je aspoň trochu útulnejšie než tento zjebaný svet. Ale to už je iná téma, óda na cigarety, na dokonalosť samú..ale dokonalosť ničí a zabíja a to platí aj tu, však zákony sú zákony ...

Ale vráťme sa k tej chvíli. Vtedy sa ocitnete tak dole, tak strašne dole a vy samozrejme nie ste na to pripravení. Akoby ste položili na kahanec s horiacou sviecou sklenenú pokrývku a plameň chvíľu zhasína, až kým sa úplne nestratí...a už len dym, u nás ľudí sú tým dymom slzy.... Máte isté životné nádeje, s nimi vchádzate do toho pekla a tie nádeje sa vám javia ako liekom na každý bôľ a nešťastie, no v skutočnosti sú len tým, čo vás ešte viac ubíja. No stále vo vás žijú a denno-denne sú to oni ktoré vám otvárajú oči, aj keď rozum už dávno predpovedá neblahú budúcnosť, ktorá nás určite čaká...A keď tie nádeje zmiznú, je to akýsi absťák. Najprv si neviete bez nich predstaviť život, no neskôr si na ich neprítomnosť pomaly zvykáte a nastupuje ten pocit rezignácie. Je vám všetko jedno, aj tak už svieca znova nezasvieti..však ako Jesenin povedal...

"Nemôžeš podpáliť toho, kto už zhorel,
Nemôže mať rád, kto už mal rád."

Aká pravda Tá krehkosť ľudskej duše, tá žiadosť tela nadýchnuť sa a tá zábrana , ktorá vás dusí vo všetkej tej neskutočnosti snov a ilúzií... Tá krutá zbraň, ktorá je priamo v tele nevinnej duše a sama ju zabijá...SAMOVRAŽDA...


Prosím, spomeň si dnes na jedného zúfalého človeka a pomodli sa za neho otčenáš...alebo ani tá modlitba ... stačí len vložiť vieru, len jedna myšlienka...lebo aj tak sila myšlienky je studnicou nášej viery, viera šťastia, šťastie života...

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

Napíš svoj komentár