Mala som narodeniny a každý zabudol..teda...takmer každý...

Viem, že tak staré zážitky by sa už do blogov a denníka nemali písať, ale predsa...

Bolo to približne pred viac ako rokom. Ako každý rok, keď nastane ten dátum, mala som narodeniny. 15. Prvý občiansky, tuším že aj dáka trestnoprávna zodpovednosť a vodičák na motorku. 15. Narodeniny. Pre svet nijaký zaujímavý dátum ani udalosť, no pre okolie by malo byť. MALO BYŤ.

Ako každé ráno , keď sa nejde do školy (bola nedeľa), som vstala okolo deviatej. Myslela som, že ma dole tradične čaká nejaké prekvapenie. Myslela som. Otec ešte spal, sestry ešte spali, len pes už pobehoval po obývačke. Otvorila som dvere do záhrady, aby sa mohol vyvenčiť. Sadla na gauč a pozerala som Two and half men. Čakala som na otca, kým vstane. Na sestry, kým vstanú. Čakala som aspoň dáku malú celebration, však som vždy nejakú mala. A vlani ma navyše aj pustili na diskotéku. Prvý raz. To bol zážitok. Teda vtedy určite bol , teraz som to už tak nevnímala a ani nevnímam.

Najprv vstala Naty, a pol hodinu Kiara/sestry/. Nič. No, asi zabudli. Myslela som si, že len zabudli a otec si spomenie.

"Kiara!"
Nič, bez odozvy.
"Kiaraaaaaaaaaaaa!!!!
Zas bez odozvy.
"Kiaraaaaaaaaaaaaaaa ide v telke TEENBUZZ!!!"
"Čo???"
"Že či otec ešte spí sa pýtam."
"Nie neni doma."
"A kde je?"
"Neviem, ale mne ráno povedal , že nám nesmieš rozkazovať ani nútiť si umyť zuby alebo tak, lebo budeš mať zákaz počítača."

Milá sestrička . Milulinké zlatulinké strapaté drzé nevychované. Zrkadlo tatka. Fotra.

Takto som čakala na otca do obeda. Neprichádzal, nezvonil telefón, nič. Tak som mu zavolala, že kde je. Samozrejme , že som mu nevolala hneď s tým, aby som mu vykričala, že mám narodeniny. Našla som si zámienku, že ma bolí hlava a neviem si nájsť IBALGIN.
"Neviem , či ešte máme niekde v krabičke, ale Kiara má určite v taške."-a zložil.
Jasné, má robotu.


Mala som sto chutí vykričať mu do toho pojebaného telefónu, že dnes mám narodeniny, že už mal pol dňa nato, aby aspoň zadudral:"Happy Birthday." Ale nie, on zabudol. Však ja nie som jeho milovaná dcérenka ako moje dve sestry, ja nie som taká malá tučná prcatá gulička ani klaviristka a domased. Ja som tá zlá, tá retardovaná, tá nedorobená...JA

Poobede mi zvonil mobil, aby sa ma spolužiačka /a aj akože najlepšia kamarátka/ spýtala, či zajtra píšeme alebo nepíšeme z matike a ešte sa pochválila, že včera bola na diskotéke s Marekom a že ju skoro fikol. Povedala toho viac, než je toho v Leninových spisoch, no ani sa nezmienila o tom, že mám dnes narodeniny. A pritom ja som jej kúpila na narodeniny strašne drahý parfém, lebo sa jej strašne páčil a do školy! doniesla kyticu ruží, lebo bola smutná, že sa rozišla s chalanom a nedostane kvety. Ja som nezabudla. Ale to som JA. Bezvýznamná osoba, pokiaľ nepotrebujete požičať peniaze alebo zapaľovač.

Rovnako sa na mňa vysralo ďalších 1 000 priateľov na fb, všetci, ktorí ma pri prechode cez školské dvere objímajú zdravia, všetci, ktorým som ja kúpila na narodeniny aspoň malý darček alebo aspoň napísala sms, aby vedeli, že som nezabudla. Ale to som JA.


Otec prišiel domov a pol šiestej a keďže mu ušiel dátum, nebol ani darček, ani oslava. A keď som tam spustila ródeo, že aj on zabudol, tak ešte citujem: "Kurvafix, nebudete ma už srať. Všetko je tu moje."-odišiel z izby. Super. Tak to obišlo aj bez obyčajného potrasenia rukou.

Na moje narodeniny zabudla aj moja mama, ale popravde nečakala som, že na to nezabudne. Toto boli druhé narodeniny, čo s nami nebola, lebo bola v práci vonku/akože abroad / a aj pred rokom zabudla a gratulovala až o týždeň neskôr, keď prišla domov.

Niekedy o ôsmej mi napísal vtedajší frajer.
"Pisal som si sto krat na fb, no neodpisala si. Si doma?? Ak hey, bud o po deviatej pred tvojim domom, pridem si po teba . Mam pre teba super darcek . Cakam ta."

Tak som sa obliekla a vyšla pred domom. Dostala som super darček. Ale aj tak tým hlavným bol ON. Vtedy som ešte mala jeho. A ešte aj rok potom. ˇUŽ NIE. UŽ NEMÁM.

 Blog

6 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu