Sonda do duše/vo vašich očiach/malej kurvy

Aj keď som na birdzi len krátko, myslím, že som už prečítala dostatok blogov nato, aby som zistila, ktoré témy vo vašich blogoch dominujú a ktoré čítate najradšej. Veľkú popularitu tu momentálne žne téma "vykresľovania tých fiflenských píč".

Podľa toľkých opisov, ktoré ste im venovali, by som aj ja mala potencionálne spadať do tejto kategórie. Vo vašich očiach, aj v očiach ostatných. Na prvý pohľad sa určite zdám ako namyslené, vulgárne a vyzývavé dievča, ktorého jediné záľuby sú móda , motanie sa okolo o desať rokov starších chlapov a chlastanie. Na prvý pohľad by ste ma určite odsúdili, a mohla by som si zato s určitosťou aj sama. Lebo aj na vás by som použila tú klasickú maskovačku „CisushQy z pokecu“ , aby som ani za pána neodhalila ani kúsok môjho ozajstného vnútra. No keďže ma našťastie v reáli nepoznáte a ja mám chuť prvý raz po takmer 16-tich rokoch priznať k svojim pocitom, vzniká tento blog.

V prvom rade-priznanie. Možno sa zdá ľuďom, že pochádzam z nejakej extra bohatej rodiny. No jediným mojím majetkom je moja prepchaná skriňa, jeden mobil s QWERTY-nou, laptop a nejaké púdre so žehličkou na vlasy. Všetky peniaze, ktoré sme kedy mali, sme minuli na kvázi akéi presviedčanie verejnosti a la „my na to máme.“

Za druhé, ani tie vaše akože kurvy nepoletujú ako chlapcov až na toľko, na koľko tu poniektorí tvrdia. Ja som v mojom mini mestečku vnímaná výsotne za kurvu a reči o tom, s kým každým som sa vyspala nemajú obdobu.Pravdou však je, že mojím „zlatým obdobím“ bol vek v rozmedzí 13-14 rokov. Potom som si našla jedného chlapca, ktorého mám dodnes. Je z takých istých pomerov ako ja, vybrala som si ho len preto, lebo ho pár sedlákov vďaka dôležitému DUCKFACE-u a dvom mikinám NIKE považujú v našej osade za extra cool. Myslím, že rovnaké požiadavky mal aj on a ja som ich nejak s odretými ušami pred dvoma rokmi splnila. Som s ním už dosť dlho, vzhľadom na to, koľko mám rokov, no môj vzťah s ním sa nedá nazvať láskou. Ani náhodou, a navyše, ja na lásku neverím. Ale to je už bočné, o tom napíšem blog niekedy inokedy /už sa na to teším /. On má už 18 rokov a ja viem, že má stále dáke „bokovky“. Možno je to až prehnané, ale ja to plánujem ešte také dva rôčky vydržať/kým neodídem na vš/ , pretože /teraz to asi vyznie povrchne/ nechcem úrovnostne klesnúť v očiach ostatných.

Máme takú partiu pár dievčat, podobné typy ako ja. Skvele si rozumieme, kam sa len dostaneme, všade sa vzájomne ohovárame, nakupujeme spolu, aby si ani jedna nemohla kúpiť niečo také, aby jej to druhá mohla závidieť, do kaderníčky chodíme spolu, aby si náhodou tá a tá nenafarbila vlasy na červeno, lebo by sa jej to nedajbože hodilo, na diskotéku chodíme spolu, aby sa tam náhodou s tým pekným druhákom nezomlelo s jednou nás niečo, čo by sme mohli ostatné na záver závidieť. Sme k sebe úplne úprimné a máme super vzťah . To je vaša formulka, to si myslíte vy... A tu je tá realita...

V škole mám dobro známky, aj keď mi to málokto verí. No k tomu, že ma škola baví, sa samozrejme priznať hanbím. Klesla by som v očiach ostatných , opäť....

Teraz sedím udepkárčená, unervovaná v kúte, lebo si neviem vybrať, čo si dám zajtra do školy. Nič sa mi nezdá dosť hodné toho, aby som sa v tom ukázala v našej malej škole. Mám zo seba strašné komplexy a čím ďalej, tým viac sa snažím dosiahnuť imidž dokonale zafingovanej kurvy /do make-upu a push-upky) ,len aby som zakryla skutočnú mienku o sebe. Celý život žijem len v nervoch a posledný rok je to stále len a len horšie. Už doslova nemávam tie svetlé obdobia, len tie temné. Dobrá nálada mi nevydrží viac ako desať minút. Lebo sa mi tá moja maska dostala až do vnútra a tam s ňou bojuje moje skutočné ja. Ako organizmus s nejakým vírusom. No tento boj je pre mňa vopred prehratý. Vzhľadom na moje gény... aj ja zomriem ako sto ročná s pocitom ničoty..pretože kto sa stane závislý na mienke spoločnosti, oberá s ao slobodu..a sloboda je synonymom života...

 Blog

2 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu