"Stále len pičuješ na všetko. Nemáš cigu, už pičuješ. Nemáš doma mamu, pičuješ, že neni doma. Máš doma mamu, pičuješ, že nech už je zajtra, nech už odíde. Ráno prší, pičuješ, že prší,poovede svieti slnko, pičuješ, že čo svieti. Furt pičuješ. Na všetko. A potom, že prečo máš na furt náladu."-povedala mi dnes kamarátka, keď som dneska kliala na to, že nám v bufáči zdražel Snickers. No fakticky, o päť centov.


"Nepičuj."-bola moja reakcia, samozrejme nie so smrteľnou vážnosťou. Ja nepičuj hovorím len ľuďom, ktorých mám aspoň trochu rada. Na tých ostatných mám tvrdšie slová .

Najprv som sa nad tým nezamýšľala, čo mi dnes Vanesa povedala, no cestou domov som si spätne premietala deň a vyšiel mi úplne na piču. Zase. Totálne. Nič pozitívne, nič dobré. Už som vedela, že doma ma čaká len nervenie sa, cigarety, nadávky, možno bitka a maximálne tak Marley. Haha, do piče, zas sa správam a zabávam len ako taká feťáčka./BTW, od včera mám mániu feťáka laciho a jeho kázní, škoda, že nás už opustil ://

Tak rada by som zacítila zas ten feeling, že život nie je až taká sviňa a vlastne hlavnú gateway mám ešte otvorenú, že ešte nie je všetko stratené a to že sa mi momentálne nedarí podľa plánov neznamená ešte dojebaný life na 120 rokov dopredu , ten feeling, keď máte pocit, že vám všetko patrí, že svet je nádherný a nič nie je až tak zlé... Lenže, už je toho priveľa, aby som dokázala nevšímať si toho, odosobniť sa a máť zas elán do života.

Namiesto toho počúvam denne One republic a ich depkárske piesne, s otcom sa len hádam , v škole som len drzá, milujem sa hádať s tými , ktorým sa nepáči môj účes alebo výstrih, nenávidím sa usmievať, milujem nadávať a preklínať, ohovárať a zvracať od nervozity, nespať viac ako päť hodín denne a chodiť ako namakeup-ovaná mŕtvola, učiť moje sestry rozlišovať kto je kurva a kto nie /o tri a päť rokov mladšie/, fajčiť jednu od druhej a večer mať na stole dve prázdne krabičky s nápisom "fajčenie môže zabíjať", potom si vkuse opakovať, že život je kurva a ja tiež, a preto nemám dôvod meniť svoj život.

Niekedy ma už vyčerpáva môj život. Túžim byť malé, nevinné dievčatko , ktoré sa tešilo z novej bábiky a nevedelo ani len čo je to kondóm, túžim...Ale túžiť nestačí, život je krutý a vám neostáva nič iné, len ako šachová figúrka dúfať, že čo najskôr vypadnete z hry, aby ste už nemuseli žiť s nožíkom pod krkom a päť miliónmi na pleciach...


Do piče, zas depkárčim. Idem počúvať Marleyho.


P.S.:Toto bola hrozná kokotina,ak to náhodou dakto prečítal, tak sa ani nepriznajte, ak nechcete padnúť v očiach druhých. Lebo toto nebol trendy blog o trendy ľuďoch, ale strašná drbovina o skurvených problémov.


Život je krásný,,,

Škoda, že na to neverím. Dnes je zle, zajtra bude ešte horšie




Smile please : ) : ) : ) : ) : ) : ) : ) : ) : ) : ) . ) : ) : )

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
arugad  8. 6. 2011 07:12
vieš, je to klišé, ale je to tak. život je prevažne takým akým si ho spravíme, akým ho vlastne podvedome aj tak chceme mať
Napíš svoj komentár