Všetko sa rúca pod mojimi rukami ako domino, ktoré v živote nedokázalo stáť.
Nechápem to. Veď nič zlé som nikdy nespravila.
Lenže moje srdce nesúhlasí. Stále kričí: Choď za ním! Veď ho stále ľúbiš...
No ja nepočúvam. Robím sa hluchá pred vlastnými pocitmi.
Ešte nikdy som si to nepriznala, ale bojím sa.
Bojím sa lásky, toho šťastia... ale hlavne tej bolesti, keď sa to celé skončí.
Mám stej bolestnej práznoty, ktorú je schopný vyplniť jedine človek, veľký strach.
Je to človek, ktorý si stále dookola berie moje srdce, aby ho rozbil a následne zlepil, aby mohol začať od začiatku.
Lenže aj napriek tomu je to človek, ktorého ľúbim. Ktorý mi je tak blízko, no súčasne aj ďaleko.
Človek, ktorý si zobral moje šťastné ja a nikdy sa nevrátil.
Okradol ma o moje srdce a zmysel života...
To, na čom mi najviac záležalo..
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár