v krbe z vŕby hŕba dreva.
Možno áno, možno aj nie,
možno iba trochu spieva.
Uši tušia, že si ušla,
myseľ myslí na nezmysly.
Pri uchu mi vraví mušľa,
že som si ťa nezaistil.
Plač mi plače, stále skáče,
zveriť chce mi zviera.
Môj úsmev mi iba plače,
v ústach veľká diera.
Tvoje bóje boli moje,
na vode si pluli lode,
teraz sme sa ako stroje,
vzali k vode... po rozvode.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár