Kúsky skla z oblohy padali,
úsmešky tupých hláv prestali.
Bolesť, žiaľ, útrapy vykúpením mi boli,
no teraz len prázdnota a beznádej mi zostali.
Čo teraz robiť?
Niet už cesty späť ako sa vykúpiť.

Čas tie rany mi vyliečiť mal,
no ten cit, ten cit, mi môj žial  rozpútal.
Poddala som sa tej túžbe na chvíľu ťa mať,
no nevedela som ako ti to povedať.

Cesta ma viedla inam ako som chcela,
noc čo noc som nad tým prebdela,
ale bolesť odísť nechcela.
Teraz už všetko zničené je...
Kto s kým tu ešte bojuje?
Ja či ty?

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár