Zlámané krídla, tvár bez mena, nikdy neblednúci, dážď v srdci, slzy snehobieleho smútku, jazvy cudzích činov, "podaj mi ruku, zakrič moje meno" Horiace krídla, osudím spálená, posledný tanec, tvár bez mena, to z uhlíkov povstala, sťa fénix z popola, navonok pohaslá, leč stále plápolá. Žeravé líca, je anjelom pomsty, preš s kožou človeka, bodajú kosti, byť jeden dotyk páli všetky mosty, s odlivom snovým, dar života odmietla. Tep páli v hrudi, nádych za nádychom, krajinou smrti dotyk bôľ násobí, odpúšťať je prepychom, v krajine smrti, len diera v hrudi, hľadá čo stratila, naveky, vo svete vysnenom. Báseň 4 0 1 0 0 Komentuj