Aj život sa vám bude po istom čase odvíjať pomaly. Ako rozbiehajúci valčík, či zahrievajúci tanečníci. Zľahka, najprv jemne ako v prvotné zoznámenie zo svojím partnerom.
Neisto, ako prvé dotyky.
Pomíjavo, ako prvý sneh.
Ľahúčko prekĺznu pomedzi prsty, tak aby ich bolo obtiažne chytiť a ešte obtiažnejšie uchovať v pamäti. To bude všetko nové, všetko záračné. Vstrebávate každý detail a bavíte sa na tých, čo vravia že to vás prejde.
Neskôr, neskôr tempo zrýchli. Necháte sa ním unášať a sami si budete hmkať do rytmu.... um, pa, pa, um, pa, pa.... drieme to vo vás. Nedá vám spávať. Naberiete istotu a príde zlom. Čaro novosti, lesk a tajomno opadnú. Oslava za oslavou, stále rýchlejšie a rýchlejšie ako pirueta, divoký vír tvárí, obrazov, priateľov, hudby, živelnej lásky a pozitivizmu vás premknú, preniknú do srdcí a nepustia. No pocit trvá len chvíľu. Zrýchlené tempo je uťaté, zahlušené tvrdou realitou vysokej školy.
Skúškové.

 Blog
Komentuj

2 komenty k blogu

1 
fotka
laciskoo  19. 1. 2010 22:19
Keď som si to čítal, až som to mal chuť začať recitovať... .. fajn
2 
fotka
galinka  19. 1. 2010 22:22
Tušila som, že ma bude na konci čakať nejaká zrada, ale až takáto...

Ale musím povedať že moje pocity pri čítaní boli zhruba rovnaké ako obsah... - začalo to zľahka, príjemne sa to čítalo, podobne ako @laciskoo som si to priam v duchu recitovala (ale keby to nenapísal, tak si to ani neuvedomím) a potom posledné tri vety boli ako facka
Napíš svoj komentár