My vraciame sa k starým dňom,
čo boli sme mladí,
dnes roj útrap, stres a zhon,
nám životy riadi.
Z rozprávok detských čias,
kam predstava blúdila,
zostalo málo takých krás,
čo myseľ zachovala.
Dnes vidíme len šedý svet,
nudnú realitu vecí,
problémy tlmiť formou tabliet
a dieťaťom si v srdci.
To dieťa v tebe kričí von,
driape zámok klietky,
a ty ho tíšiš každým dňom,
veď trapas by bol veľky.
Až v starobe príde ti,
netreba sa hnať,
to dieťa v tebe nech si letí,
nech uteká sa hrať.
Preto prelistovať zápisky,
pohladiť usušený kvet,
a ako novorodenec z kolísky,
hľadieť treba na svet.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
galinka
3. 5.mája 2013 00:02
Poetica mi celkom chýbala
Napíš svoj komentár