Krokom vpred po ceste zlámanej,
držiac v rukách kúsok tmy,
do krajiny cudzej, vzdialenej,
putoval sám, neznámy.
Cez horko dňa a mrazom noci,
cez pláne dávno stratené,
nevzdával sa, bdelý, spiaci,
v tej tme kúsok vlastnej nádeje.
Kráčal cestou plnou nástrah,
kráčal, dažďom mučený,
A v piesku pri mŕtvych oázach,
stratil ten svoj kúsok tmy.
Márne hľadal, pátral vôkol,
po tej svojej nádeji,
napokon sám, dušou fŕkol,
v malej piesočnej záveji.
...
Ticho padal piesok z neba,
skz svit Luny priezračný,
a v piesku spoznal sám seba,
svoje nesplnené sny.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár