Cez lúče Slnka zimou zastrené,
ponad zasnežené pláne,
mal som, mal to márne snaženie,
stvrdiť čo cítim stále.
Chlad, čo utkvel mi v duši,
pálil ako pekelné plamene,
a srdce, horiac vášňou túži,
uľahnúť na tvojom ramene.
No Zima tá brala slová z úst,
topiacich sa v kútiku Tvojich pier,
vietor ten vzal si šepot múz,
skrývajúc význam za ďalšou z našich hier.
Zmorený tou cestou čo má ešte prísť,
sediac na chladnej tvrdej zemi,
napísal som ti trúfalý list,
za papier sneh- a perom prsty sú mi.
Ten list poslal som ti s nádejou,
že pochopíš ako ma to mrzí,
no nerátal som so skorou jarou,
tak prišli Ti len slzy.
Báseň
Komentuj
6 komentov k blogu
1
piotra
7. 1.januára 2014 21:36
no nič, vidím, že častejšie ťa budem musieť otravovať so zmienkou, že by si mal niečo pridať !
2
len vytrvaj vo svojom snazeni a pridu plody leta a jesen uz budete travit vo dvojici
Napíš svoj komentár