prsty ziabe slabý mráz,
bytosti predtým sebe stratené,
srdcia plné brázd,
pomaly hoja
Na tónoch huslí do noci hrajúcich,
a zo strún emocie behajúc,
zrýchlený tep dvoch srdcí horúci,
a oni smejúc,
spolu stoja.
Ráno prikrýva ich mlžnou perinou,
oni v tuhom objatí,
a duše zo sčerenou hladinou,
A noc sa kráti.
Tak spolu uľahli.
A teraz.
Sú.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár