V Kruhu Mágie II

Let papierových motýľov.

Ďalšia mŕtva. A rovnaký spôsob smrti ako predchadzajúce dva prípady, pomyslel si Samuel Dennoven pri pohľade na zvyšky kostry čiernej od sadzí.
Detektív Samuel Dennoven, muž v stredných rokoch s bledohnedými vlasmi a očami rovnakej farby v ošúchanej koženej bunde a modrých rifliach si prezeral zostatky ľudského tela.

"Vravím vám to, kurva, posledný krát!!", zreval policajný dôstojník, odháňajúc zástup zvedavcov tlačiacich sa k priestoru nekompromisne označeným policajnou páskou. "Ktokoľvek sa k tej páske priblíži na viac ako pol metra, toho osobne odvediem na stanicu!", znova zreval svojim hlbokým barytónom. Evidentne ho to baví, povedal si Samuel a ďaľej sa venoval prehľadávaniu miesta činu. Bol v koncoch. Nikde ani len stopa po nejakej použitej chemikálií, len vo vzduchu slabnúci zápach síry. Ako je možné, že nie sme schopný nájsť ani len jednu stopu? Rovnako ako aj pri zvyšných obetiach... nikde nikto nič nevidel, nič nepočul- a zrazu ráno volajú na stanicu že sa našlo telo. A jediným pojítkom je to perie všade okolo... žeby páchateľova úchylka? Odkaz? A potom to uzrel. Motýľ z papiera.

Ležal kúsok od spáleného tela. Samuel by si ho ani nevšimol, považoval by ho len za ďaľší kúsok peria, keby... keby sa nepohol. Pomaličky, na šiestich malých nohách sa posúval preč, smerom od miesta činu, bližšie k parku. Keď už bol tesne pred prvými kríkmi, rozlozil svoje papierové krídla a vzniesol sa do vzduchu. Preletel ponad kríky. Samuel sa rozbehol. Jedným skokom kríky prekonal a začal sledovať motýľa ktorý aj napriek svojej malej veľkosti medzeru medzi nimi rýchlo zväčšoval. Prebehli pomedzi niekoľko stromov, prekonali ďaľšie kríky, keď motýľ zmenil smer. zamieril k malému kopcu z obrovským dubom a pomníkom pripomínajúcim veci, naktoré by sa inak celkom iste zabudlo.

Dobehol už skoro na vrchol, keď motýľ padol. Ostal chvíľu stáť. Uvidel ženu zahalenú do temne fialového plášťa. Gaštanové vlasy zastrihnuté po ramená, ostré rysy tváre, zelené oči okolo pravého oka vytetovaný polmesiac. A na mierne vystretej ruke, v otvorenej dlani, držala ďalšieho papierového motýľa.
"Výborne, Ramiel", ozvalo sa Samuelovi spoza chrbta. Chladný, neprirodzený hlas, akoby z iného sveta.
Chcel sa otočiť ale žena, označená za Ramiel roztvorila plášť. A kopec sa zahalil množstvom poletujúcich motýľov z papiera. Krúžili okolo neho, vzduch sa rozvoňal šafránom a materinou dúškou. Posledné čo ucítil pred tým, než stratil vedomie, bol chloroform.

 Vymyslený príbeh

1 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu