Vzduch voňal šafránom a materinou dúškou. Samuel otvoril oči a s údivom hľadel na fialový plášť vlniaci sa pred ním. Niekto ho niesol, evidentne bez nejakých extrémnych problémov. Postava pred ním, bola žena menom Ramiel, ktorú už videl. Toho, kto ho niesol, nepoznal. Rovnako aj on bol oblečený do plášťa, kapucu na tvári mal pritiahnutú tak dokonalo že mu nebolo vidieť do tváre. Samuel s úľavou zistil, že nie je spútaný. Začal konať hňeď. Pruddko vydýchol, lakľom udrel osobu v kapuci do tváre. Ozvalo sa zlostné syknutie. Úder účel splnil. Samuel s heknutím dopadol na všetky štyri. Odrazil sa, vrazil doň celou váhou tela. Náraz spôsobil že obaja padli na zem. "Ramiel!", ozval sa znova ten chladný, neprirodzený hlas. Zavoňal šafrán, materina dúška, chloroform. A svet zahalila temnota.
Keď sa tentoraz prebral, bol už zviazaný. Sedel na stoličke, uprostred malej miestnosti bez iného vybavenia. Osvetlenie zabezpečovala malá žiarovka vysiaca zo stropu. A pred ním stáli dve osoby. Ramiel stála v kúte a pozerala na neho svojím smaragdovým pohľadom. "Samuel Dennowen", ozval sa už známy hlas. "Je isto veľmi netaktné, nepredstaviť sa", rozľahol sa chladný hlas a druhá osoba si zložila kapucu z hlavy. Samuel vzdychol. Druhou postavou bol muž, aspoň to sa o ňom dalo povedať určite. Hornú polovicu tváre mal totiž celú obmotanú obväzom.
"Volám sa Nostrigon, žena ktorá je so mnou sa volá Ramiel.", pokračoval v rozprávaní. Hlas bol stále neprirodzený, chladný, akoby vôbec nepatril ľudskej bytosti.
"Prečo", odvážil sa Samuel prehovoriť, "prečo ste ma uniesli?. Na čo vám som?".
Nostrigon dlho mlčal. Napokon prehovoril. "Nám si nanič, nepotrebujeme ťa. Ale spravil si chybu, keď si sa začal hrabať vo veciach a záležitostiach iných mocností". "Máš na mysli..."
"Mám na mysli tie mŕtve telá. Nechaj ich na pokoji, venuj sa iným prípadom, tento je pre teba rovnako nepochopiteľný ako ti môže byť aj osudný. Svet uvidí veci, ktoré by ľudia vidieť nemali. Ak teda nechcú skončiť ako tá úbohá bytosť v parku."
Ramiel sa vystrela, prešla k Nostrigonovi a zahľadela sa mu do očí. Samuelovi pripadali nadpozemsky krásne.
"Mysli na to, čo som ti teraz povedal", povedaľ Nostrigon, "pretože Oni už taký milosrdný ako my byť nemusia."
"Kto oni?", vystrelilo z neho ešte skôr ako jeho mozog spracoval posledné časti tej vety.
"Druhý nám podobný. Iní arkáni. Vyhľadaj kostol troch krížov. Tam budeš v bezpečí. Ak teda nechceš, aby si raz skončil zuhoľnený ako ten Anjel."
"Anjel? Čo dopekla má toto znamenať? Aký anjel?", chcel vedieť Samuel, ale Nostrigon sa od neho odvrátil. "To je všetko, Samuel. Nezabudni, vyhľadaj kostol. A už nerieš tých mŕtvych Anjelov. Tých škoda nie je. Je čas, Ramiel"
Ramiel podišla k Samuelovi. Rozvoňal sa šafrán, materina dúška.
Samuel sa prebral vo svojej Izbe.
Vymyslený príbeh
Komentuj
6 komentov k blogu
1
mato1142
12. 11.novembra 2007 01:14
good again
2
Super
nepovedal by som, ze sa da byt este zvedavsi na pokracovanie ako po tom minulom, ale teba sa pdoarilo prekonat sa.
Teda dufam, ze to bude pokracovat
nepovedal by som, ze sa da byt este zvedavsi na pokracovanie ako po tom minulom, ale teba sa pdoarilo prekonat sa.
Teda dufam, ze to bude pokracovat
3
Dalsi skvely diel, ale s nim aj dalsi otvoreny koniec
Tesim sa na dalsiu cast a dufam, ze tu bude co najskor.
Tesim sa na dalsiu cast a dufam, ze tu bude co najskor.
4
"Ak teda nechceš, aby si raz skončil zhulený ako ten Anjel." Stále čakám na zázvor!
Napíš svoj komentár