Ak stojíš pred zrkadlom všetko sa javí ako veľké a nepoznané. Aspoň v tvojich očiach. Keď na seba hladíš vidíš cudziu osobu, ktorú nepoznávaš. Tričko čo si videla v obchode a nohavice nesprávne ukazujúce tvoje miery. Vlasy nie sú upravené tak ako si ich ráno nalakovala a veľké kruhy pod očami nezakryje ani hrubá vrstva líčidiel. Držíš sa za boky a snažíš sa spomenúť, kedy sa toto stalo.

Ak si pustíš rádio spievaš si. Veď to poznáš. S hlasom toho kučeravého speváka, ten tvoj dokonalo splýva. Spievaš čisto a jasne. Pre zvedavosť si tú istú verziu nahraješ a keď si nahrávku spätne pustíš počuješ samé falošné tóny. Je ti smutno.

Včera si bola na nákupoch a dnes hľadíš do šatníka a nevieš čo si obliecť. Vytiahneš ten nový sveter, ktorý sa ti v obchode zdal neuveriteľne krásny, no dnes ho chceš vyhodiť do smetného koša so všetkým čo v tej skrini máš. Ideš na ulicu s pocitom, že všetci ľudia naokolo zrak upierajú len na teba. Cítiš sa nepríjemne.

Z práce vyjdeš mastná a zapáchaš. V autobuse si sadneš k otvorenému oknu, veď čo keby náhodou. Ideš na čierno, ale nad tým sa už nepozastavuješ. Za tebou sedí dievča, jej babka a ich pes. Malé dievča ho drží na nohách. Psík ťa začne ňuchať pretože smrdíš ako mäso, cibuľa a uhorky. Všetko pekne dokopy.

Domov prichádzaš neskoro v noci. Ľahneš do postele. Zaspávaš a vieš, že zajtra to nebude o nič lepšie.

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
fleabass  2. 11. 2011 15:46
dokonalo napísané
Napíš svoj komentár