Šalamúnsky sa pozrieš do očí a ja v tebe vidím vidinu zlej predtuchy ako sa vynára a rozprestiera na všetky strany tejto komornej izby. Po zemi za sebou nesieš dlhý čierny kabát, ktorý by ti inak nesiahal ani po kolená, no takto je len zaprášený od špinavej hliny.

Myslíš, že vieš čo si spravil? Si si vedomý toho čo si narobil v tejto hlave, ktorá ťa prenášala z miesta na miesto niekoľko dní, týždňov, mesiacov. Úbohá žena vraj som len. Povedal mi to otec a povieš to aj ty.

Snažím sa vyrovnať takým hnusným hlodavcom ako si ty a nemyslieť na tvoje pochabé kroky, ktoré si zanechal pri ceste za šťastím. Vyň ma za tvoju hlúposť a za tvoje skutky čo nedávajú zmysel ľuďom ako som ja. Ukáž sa mi na svetle dennom a povedz mi do očí pravdu ktorú skrývaš nevedno pred kým.

Na konci tohto dňa ma čaká len tma a temnota čo si mi sem priniesol a v mojom svete sa rúti aj posledná kocka nádeje a padá ako dlhá budova, tak hlúpo šikmo nadol.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár